V ruskej Arktíde už nie je zima ako kedysi. Krajina sa rozpadá pod nohami, ale Kremeľ zostáva ľahostajný. Na ďalekom severe Ruska, kde zima kedysi vládla železnou rukou, dnes sobie mláďatá hynú v bahnitých jazerách namiesto toho, aby sa rodili na pevnom ľade. „Posledná zima vlastne ani neprišla,“ hovorí Gennadij Šukin, 63-ročný pastier sobov.
Tým, čo prežívajú klimatické zmeny na vlastnej koži, je jasné: Rusko sa rúti do klimatickej katastrofy – a celý svet s ním.
Napriek viditeľným dopadom otepľovania zostáva Moskva prekvapivo pasívna. A čo je horšie – jej ekonomika, politika aj geopolitická stratégia sú úzko späté s fosílnymi palivami. Zmena kurzu je zatiaľ v nedohľadne. Informuje o tom The Guardian.
Krajina v plameňoch a na ľade: realita klimatickej krízy v Rusku
- Ročné emisie CO₂: 1,8 miliardy ton (4. miesto na svete)
- Emisie na obyvateľa: 12,5 tony (svetový priemer: 4,7 tony)
- Stav klimatických plánov: Kriticky nedostatočné (podľa Climate Action Tracker)
Kým Arktída sa v Rusku otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako zvyšok planéty, krajina čelí sérii klimatických katastrof: zrútené domy na permafroste, praskajúce plynovody, masívne lesné požiare v rozsahu porovnateľnom s územím Talianska.
Ale napriek tomu všetkému Rusko stále hrá jednu z najviac zdržanlivých a brániacich rolí na svetovej klimatickej scéne.
Energetické impérium ako pilier režimu
Korene tejto nečinnosti siahajú hlboko – až do čias nástupu Vladimira Putina. Keď sa začiatkom 2000-rokov dostal k moci, globálne ceny ropy rástli. Príjmy z energetiky zabezpečili ekonomický rast, stabilitu a návrat národnej hrdosti.
Putin rýchlo prevzal kontrolu nad kľúčovými energetickými aktívami a urobil z fosílnych palív základ domácej legitimity aj zahraničnej moci. Ropa a plyn nie sú len komodity – sú to nástroje moci.
Záväzky na papieri, realita inde
Rusko sa chváli, že znížilo emisie o 30 % oproti roku 1990 – no v skutočnosti je to výsledok ekonomického kolapsu po rozpade Sovietskeho zväzu, nie klimatických opatrení.
Nová klimatická doktrína z roku 2023 síce uznáva riziká zmeny klímy, ale vyhýba sa zmienke o fosílnych palivách ako hlavnej príčine. Kľúčové dokumenty ako energetická stratégia do roku 2035 klimatickú krízu úplne obchádzajú.
Na klimatických samitoch sa Rusko aktívne stavia proti ambicióznym záväzkom:
- COP28 v Dubaji (2023): Moskva odmietla výzvy na úplné ukončenie využívania fosílnych palív a presadila „prechodné palivá“, čím oslabila konečný text dohody.
- COP29 v Baku (2024): Ruskú delegáciu ovládli lobisti z ropného sektora, ktorí sa viac sústredili na energetické kontrakty než na zmenu klímy.
Vojna a klíma: dvojnásobná katastrofa
Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila obrovské ekologické škody – podľa výskumov dosiahli vojnové emisie vyššie hodnoty ako ročné emisie 175 krajín.
Útoky na energetickú infraštruktúru viedli k masívnym únikom skleníkových plynov, zatiaľ čo prepad investícií do obnoviteľných zdrojov a roztrhnutie vedeckých väzieb so Západom spomalili vývoj zelených technológií.
Ironicky: podiel ropy a plynu na ruskej ekonomike po invázii ešte narástol.
Arktída ako nová zlatá baňa
Ruské elity dnes klimatickú zmenu nevnímajú ako hrozbu, ale ako príležitosť. Kirill Dmitrijev, vplyvný Putinov spojenec, nedávno vyhlásil, že topenie arktického ľadu otvára cestu k nerastnému bohatstvu.
Rusko už rokuje so Spojenými štátmi (najmä s Trumpovou administratívou) o spoločných arktických energetických projektoch – hoci obe krajiny dlhodobo ignorujú klimatické riziká.
Ešte pred inváziou začínala klimatická téma prenikať do povedomia verejnosti a biznis elít. Dnes ju zatienila vojna a hospodárska neistota.
- V roku 2020: 48 % Rusov považovalo zhoršovanie životného prostredia za najväčšiu hrozbu.
- V roku 2024: ekologické problémy klesli na 12. miesto v rebríčku obáv (Levada Center).
Opozičné environmentálne hlasy sú dnes umlčané – WWF a Greenpeace boli zakázané, desiatky aktivistov skončili vo väzbe.
Aršak Makichjan, známy ruský klimatický aktivista vyhostený v roku 2022, hovorí:
„Režim padne, ale klimatická kríza ostane. A dnes už v Rusku nemáme priestor hovoriť o tom nahlas.“Planéta čaká, Rusko otáľa
Klimatická kríza je v Rusku niečím, čo si už mnohí prežívajú na vlastnej koži – od severných pastierov až po obyvateľov miest podpaľovaných lesnými požiarmi. Ale kým bude ruský režim závislý od fosílnych palív a verejná diskusia potlačená, reálnu akciu nemožno očakávať.
