V Rusku došlo k zásadnej zmene, ktorá môže výrazne ovplyvniť každodenný život miliónov ľudí. Prezident Vladimir Putin podpísal legislatívu, ktorá umožňuje Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) úplne prerušiť internetové pripojenie na území krajiny. Ide o krok, ktorý posúva kontrolu štátu nad digitálnym priestorom na novú úroveň.
Ako uviedlo zive.sk, podľa právnika a dlhoročného aktivistu za slobodu internetu Sarkisa Darbinjana môže takéto obmedzenie nariadiť výhradne prezident. V praxi to znamená, že rozhodnutie o vypnutí internetu nepodlieha zdĺhavým administratívnym procesom. Prezidentské dekréty sa totiž prijímajú jednoduchšie než klasické vládne nariadenia, čo umožňuje rýchlu reakciu bez rozsiahlej verejnej diskusie.
Zmena zákona prichádza v období zvýšeného napätia a bezpečnostných obáv. Internet už dávno nie je len nástrojom komunikácie či zábavy. V moderných konfliktoch zohráva kľúčovú úlohu aj v oblasti obrany a navigácie.
Bezpečnosť verzus dostupnosť internetu
Ruské úrady v posledných mesiacoch intenzívne riešia problém prenikania ukrajinských dronov do svojho vzdušného priestoru. Bezpilotné zariadenia podľa dostupných informácií využívajú ruské dátové signály na orientáciu a navádzanie na ciele, a to aj na veľké vzdialenosti. Práve tento faktor je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa vláda rozhodla rozšíriť právomoci bezpečnostných zložiek.
Možnosť vypnúť internet môže mať podľa predstaviteľov štátu strategický význam. V určitých situáciách by totiž:
- zabránila zneužívaniu dátových sietí na navigáciu dronov,
- obmedzila tok informácií v čase bezpečnostnej hrozby,
- posilnila kontrolu nad digitálnou infraštruktúrou,
- umožnila rýchlu reakciu bez potreby schvaľovania ďalších opatrení.
Takýto zásah by však neovplyvnil iba vojenské či bezpečnostné operácie. Dotkol by sa aj bežných občanov, podnikateľov, škôl či zdravotníctva, ktoré sú dnes od internetu existenčne závislé.
Tlak na komunikačné aplikácie a digitálne návyky
Popri legislatívnych zmenách sa ruská vláda zamerala aj na konkrétne online platformy. V centre pozornosti sa ocitli populárne komunikačné aplikácie ako WhatsApp a Telegram. Obe služby sú podľa dostupných informácií citeľne spomalené. Cieľom je presadiť používanie štátom podporovanej aplikácie Max.
Situácia okolo Telegramu je obzvlášť napätá. Objavili sa správy, že od 1. apríla by mohol byť úplne zablokovaný. To vyvolalo nevôľu medzi blogermi, ktorí sledujú dianie na bojisku na Ukrajine a prostredníctvom tejto platformy zbierajú finančné prostriedky pre ruské jednotky. Telegram zároveň intenzívne využívajú aj samotní vojaci na fronte, čo z neho robí dôležitý komunikačný nástroj.
Technologický regulátor Roskomnadzor obvinil Telegram z vytvárania trhu s uniknutými osobnými údajmi ruských občanov. Platformu založil podnikateľ v exile Pavel Durov a v Rusku má dlhodobo silnú používateľskú základňu.
Kombinácia novej právomoci vypnúť internet a tlaku na konkrétne aplikácie naznačuje, že ruský kyberpriestor vstupuje do obdobia výraznejšej centralizácie a kontroly. Digitálne prostredie, ktoré bolo pre mnohých symbolom relatívnej slobody, sa tak môže v priebehu chvíle stať plne regulovaným priestorom pod priamym dohľadom štátu.
