Hoci sa môže zdať, že medzi Moskvou a Pekingom vzniká silné partnerstvo, realita je zložitejšia. Rusko sa v dôsledku izolácie od Západu čoraz viac obracia na Čínu, no ako slabší a závislejší hráč.
Portál Lidovky.cz analyzuje, ako sa mení rovnováha síl v trojuholníku Rusko–Čína–USA.
Trump a jeho pokus o odlúčenie Ruska od Číny
Jedným zo znakov zahraničnej politiky Donalda Trumpa bola snaha izolovať Čínu a prípadne získať Rusko na stranu Západu. Aj keď medzi Trumpom a Vladimirom Putinom došlo k priateľskej rétorike a dokonca aj k telefonátu, podstata tejto stratégie nebola v budovaní priateľstva, ale v rozdelení potenciálnych spojencov.
Niektorí analytici si tento prístup vykladajú ako pokus zabrániť vzniku pevnej „osy Moskva–Peking“. No hoci sa Rusko po roztržke so Západom skutočne viac obrátilo na Čínu, ich partnerstvo je ďaleko od rovnoprávneho.
Ázijský vektor ako Putinova stratégia
Od nástupu k moci sa Putin usiloval oslabiť jednostrannú závislosť Ruska na vývoze surovín do Európy. V rámci tzv. ázijského vektora ruskej politiky hľadal alternatívy a partnerov na východe. Cieľom bolo udržiavať rovnováhu a hrať záujmy Západu a Východu proti sebe.
Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v plynárenskom sektore, kde Rusko Číne ponúkalo plyn z rovnakých zdrojov, aké využívala Európa. Peking však trval na dodávkach z iných oblastí – výsledkom bola dohoda z roku 2014, ktorá stanovila ako zdroj východný Sibír, a zároveň vznikol nákladný projekt plynovodu Sila Sibíru.
Plynové kontrakty pod tlakom Pekingu
Ani neskoršie zvyšovanie objemov dodávok nedokázalo skryť, že výhodnejšie podmienky si vyjednala Čína. Rusko, oslabené sankciami, muselo súhlasiť s kontraktmi, ktoré mu príliš nevyhovovali. Pritom najväčší cieľ – súhlas Pekingu s rozšírením dodávok – sa doteraz nenaplnil.
Dôvod nie je len technický, ale predovšetkým strategický: Čína nechce byť príliš závislá na ruskom plyne. Aj preto sa Vladimir Putin nachádza skôr v pozícii prosebníka ako rovnocenného partnera.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
