Ruský automobilový trh ovládli čínske značky
Závislosť Ruska sa prejavila aj v automobilovom priemysle. Pred inváziou v roku 2022 krajina hostila viaceré západné automobilky, ktoré pod tlakom ruskej politiky lokalizovali svoju výrobu. Po ich odchode prišla kríza a čínske značky rýchlo zaplnili uvoľnený priestor.
Zásadný rozdiel však spočíva v tom, že kým západné značky v Rusku aj vyrábali, čínske firmy sa sústreďujú najmä na dovoz. Rusko sa bráni recyklačnými poplatkami – v praxi formou cla – no tie spôsobujú výpadky áut na trhu. Navyše domáca Lada nemá konkurenciu, čo sa odzrkadľuje aj na kvalite produkcie.
Politické rozdiely a opatrnosť Pekingu
Ani v politickej rovine nevládne medzi Moskvou a Pekingom dokonalá harmónia. Čína síce nevystupuje otvorene proti Rusku, no súčasne sa zdráha mu preukazovať jednoznačnú podporu. V otázke vojny na Ukrajine zaujíma Peking postoj „mierovej sily“ a zdôrazňuje princíp územnej celistvosti – čo súvisí aj s jeho vlastným postojom k Taiwanu.
Ak by to vyžadovali čínske záujmy, Peking by podľa komentátorov neváhal obetovať Rusko.
Najslabší článok globálneho trojuholníka
Vzťah Ruska a Číny tak nemožno vnímať ako rovný partnerstvo. Ekonomicky aj politicky je Moskva v porovnaní s Pekingom slabšia a čoraz viac závislá. Aj preto niektoré úvahy spájajú možné zbližovanie USA s Ruskom so snahou vytiahnuť Moskvu spod čínskeho vplyvu – výmenou za ukončenie vojny na Ukrajine.
Aj keby k takémuto uvoľneniu došlo, pri pretrvávajúcich európskych sankciách by to Rusku zásadne nepomohlo. Navyše ak by sa oslabili aj druhotné sankcie, profitovala by z toho nielen Moskva, ale aj Peking – a to je otázne, či by USA akceptovali.
V každom prípade, v globálnom trojuholníku Rusko–Čína–USA zostáva práve Rusko tou najslabšou stranou.
