Estónsko je jedným z najhlasnejších zástancov vojenskej pomoci Ukrajine. Na jeho premiérku Kaju Kallasovú vydalo Rusko zatykač kvôli „nepriateľským krokom voči historickej pamäti“. Premiérka uviedla, že sa nenechá umlčať a Kyjev bude naďalej podporovať.
Varovania pred ruskou hrozbou pribúdajú
Hrozby možného konfliktu NATO s Ruskom zaznievajú v poslednej dobe čoraz častejšie. Nemecký minister obrany Boris Pistorius v januári uviedol, že nemeckí experti považujú ruský vojenský útok na niektorú z krajín Severoatlantickej aliancie za možný v rozmedzí nasledujúcich piatich až ôsmich rokov.
Nemecký denník Bild zverejnil podrobnosti o tajnom nemeckom rizikovom scenári, podľa ktorého by sa od tohtoročného februára mohlo začať zvyšovať napätie medzi NATO a Ruskom, čo by v lete 2025 vyvrcholilo bezprostrednou hrozbou vojny.
Rusko by podľa tejto predikcie využilo ruských menšín v Pobaltí. Berlín už uviedol, že chce do oblasti poslať 4 800 svojich vojakov, prvé nemecké vojenské nasadenie od druhej svetovej vojny.
Podľa šéfa NATO Jense Stoltenberga sa Severoatlantickej aliancie musí pripraviť na konfrontáciu s Ruskom, ktorá by mohla trvať desaťročia, ak vojna na Ukrajine dopadne v prospech Moskvy. Spojenci by preto mali rýchlejšie rozšíriť svoje obranné kapacity.
V rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom ruský prezident Vladimír Putin tvrdil, že Rusko nemá záujem o Lotyšsko alebo Poľsko. Poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz pripomenul, že to isté šéf Kremľa hovoril o Ukrajine.
