Pred budovou ruského ministerstva zahraničia v Moskve začiatkom júla zaviala biela vlajka so šahádou – islamským vyznaním viery. Tá nahradila doterajší afghánsky štátny symbol s čierno-červeno-zelenými pruhmi, ktorý veľvyslanectvo používalo ešte z čias padnutej vlády Afghánskej islamskej republiky. A hoci Taliban prevzal moc už v roku 2021, formálne zastupovanie sa v Moskve zmenilo až teraz.
Kremeľ ako prvý na svete oficiálne uznal Taliban za legitímnu vládu Afganistanu. Tento krok odobril ruský prezident na návrh šéfa diplomacie Sergeja Lavrova, ako potvrdil veľvyslanec v Kábule Dmitrij Žirnov. Rusko tak podľa neho nadviazalo na historickú kontinuitu – ešte sovietsky štát bol prvým, kto v roku 1919 uznal nezávislý Afganský emirát po jeho osamostatnení sa od Británie. Píšu o tom aj lidovky.cz.
Otváranie dverí spolupráci
Ruské ministerstvo zahraničia označilo uznanie Talibanu za impulz pre rozvoj „produktívnej bilaterálnej spolupráce“. Po tom, čo námestník Andrej Ruděnko prevzal poverovacie listiny od nového afganského veľvyslanca Gula Hassana Hassana, ruská diplomacia deklarovala záujem o projekty v oblasti energetiky, infraštruktúry, dopravy a poľnohospodárstva. Pribudnúť majú aj kultúrne a humanitné väzby.
„Vidíme významný potenciál na spoluprácu v oblasti obchodu a hospodárstva, pričom dôraz kladieme na projekty v energetike, doprave, poľnohospodárstve a infraštruktúre. Naďalej budeme pomáhať Kábulu pri posilňovaní regionálnej bezpečnosti a v boji proti hrozbám terorizmu a drogovej kriminality,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení.
Talibančania sa v posledných rokoch opakovane zúčastňovali na oficiálnych podujatiach v Rusku, napríklad na Petrohradskom ekonomickom fóre. Ich status sa však zmenil až v apríli tohto roka, keď ich ruský najvyšší súd dočasne odstránil zo zoznamu teroristických organizácií.
Názory v ruskom establišmente sa líšili
O tom, či Taliban uznať, sa v Moskve diskutovalo celé štyri roky. „Posledné štyri roky prebiehala v ruskom establišmente debata o tom, či je potrebné uznať vládu Talibanu – a ak áno, tak v akej miere,“ vysvetľuje ruský orientalista Nikita Smagin. Podľa neho existovali rôzne scenáre – od vyškrtnutia zo zoznamu teroristov až po čiastočné formálne uznanie bez diplomatického styku.
„Zdá sa, že v ruskom establishmente nepanovala zhoda ohľadom uznania Talibanu… Práve to spôsobilo, že k oficiálnemu uznaniu došlo až po štyroch rokoch,“ dodáva Smagin.
Podľa Smagina Kábul pre Moskvu momentálne nie je strategickým partnerom. Jeho význam spočíva skôr v tom, ako vplýva na dianie v Strednej Ázii – región, ktorý Rusko považuje za svoju sféru vplyvu. Naďalej sú aktívne bunky Islamského štátu, ktoré môžu ohroziť aj samotné Rusko. Okrem toho Afganistan zostáva kľúčovým tranzitným miestom pre pašovanie drog.
Hoci Taliban oficiálne zakázal pestovanie maku, realita ukazuje, že cez stredoázijské republiky stále prúdi do Ruska značné množstvo heroínu.
Smagin upozorňuje, že uznanie Talibanu neznamená automaticky priateľské vzťahy. „To však neznamená, že sa z Talibanu teraz stane ústretový a poslušný partner Moskvy,“ zdôrazňuje. Taliban totiž nemá žiadnych skutočných spojencov a Rusko sa takým určite nestane.
K záujmu o spoluprácu sa síce hlási napríklad Čína – najmä kvôli tranzitným koridorom –, no ide skôr o opatrné plány než o reálne aktivity. Peking napríklad zvažuje napojenie Transafganskej železnice na čínsko-pakistánsky ekonomický koridor.
Závislosť od Iránu silnie
Afganistan obchoduje s viacerými krajinami, no ekonomicky je najviac naviazaný na Irán. Napriek ideologickým rozdielom – Taliban je radikálne sunnitské hnutie, zatiaľ čo Teherán vedú šiíti – sa podarilo nadviazať funkčnú spoluprácu. „Afganskej vláde sa darí nachádzať spoločnú reč s Iránom… najmä preto, že Kábul je priamo závislý od Teheránu v oblasti energetiky, zásobovania potravinami a pohonnými hmotami,“ vysvetľuje Smagin.
Milióny Afgancov pracujú v Iráne a posielajú domov peniaze – to je jeden z najdôležitejších zdrojov príjmov pre afganskú ekonomiku. Vzájomný obchod vlani vzrástol o 84 % a prekročil hranicu troch miliárd dolárov. Hoci afganský export stúpol o 116 %, zostáva zanedbateľný v porovnaní s íránskym vývozom.
