Rastúce napätie medzi svetovými veľmocami opäť oživuje diskusiu o najhoršom možnom scenári – globálnom vojenskom konflikte. V ruskej štátnej televízii sa objavila mapa miest v Spojených štátoch, ktoré by podľa vojenských komentátorov mohli byť potenciálnymi cieľmi jadrového útoku. Výber lokalít údajne vychádzal z viacerých strategických faktorov vrátane vojenského významu či hustoty obyvateľstva.
Diskusia, ktorá zaznela v ruskom televíznom vysielaní, sa venovala hypotetickému scenáru rozsiahleho konfliktu medzi veľmocami. Podľa vojenských komentátorov by v prípade takejto vojny mohlo byť ohrozených pätnásť amerických miest, informoval portál Express.
Pri výbere lokalít sa zohľadňovalo viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patrila koncentrácia obyvateľov, možnosti evakuácie civilistov, pripravenosť záchranných zložiek a najmä blízkosť strategických vojenských objektov. Práve tieto kritériá mali rozhodovať o tom, ktoré mestá by sa v prípade konfliktu ocitli medzi najzraniteľnejšími.
Metropoly by patrili medzi prvé ciele
Medzi miestami, ktoré by podľa takýchto úvah mohli byť zasiahnuté ako prvé, sa spomína aj hlavné mesto Spojených štátov. Washington je nielen politickým centrom krajiny, ale zároveň aj miestom s množstvom vládnych inštitúcií a strategických objektov.
Na zozname sa objavili aj ďalšie veľké mestá, ktoré zohrávajú významnú úlohu v ekonomike, doprave či obrannom priemysle. Patria medzi ne napríklad New York, Chicago alebo Los Angeles. Práve tieto mestá majú vysokú hustotu obyvateľstva a zároveň sú dôležitými uzlami medzinárodného obchodu a infraštruktúry.
Okrem svetoznámych metropol sa na zozname objavili aj lokality, ktoré sú širšej verejnosti menej známe. Dôvodom ich zaradenia je najmä prítomnosť významných vojenských zariadení.
Príkladom je mesto Shreveport v štáte Louisiana, kde sa nachádza jedna z najsilnejších leteckých základní amerických strategických síl. Podobnú úlohu zohráva aj Cheyenne v štáte Wyoming, kde sídli dôležité veliteľské centrum pre americké medzikontinentálne balistické rakety.
Dôležitým faktorom pri výbere cieľov je aj blízkosť jadrových zbraňových systémov. Mesto Great Falls v štáte Montana sa napríklad nachádza len niekoľko kilometrov od leteckej základne Malmstrom.
Táto základňa je zodpovedná za správu stovák raketových síl rozmiestnených v severnej časti Spojených štátov. Práve takáto infraštruktúra by v prípade konfliktu predstavovala významný strategický cieľ.
Na zozname sa objavilo aj Los Angeles, ktoré je druhým najväčším mestom Spojených štátov. Okrem veľkého počtu obyvateľov zohráva toto mesto významnú úlohu v oblasti medzinárodného obchodu, technologického priemyslu a obranného sektora.
Nachádzajú sa tu dôležité prístavy, spoločnosti z oblasti letectva a kozmonautiky, ako aj veľké mediálne organizácie s globálnym dosahom. Práve kombinácia ekonomického a strategického významu robí z takýchto miest potenciálne ciele v prípade vojenského konfliktu.
Podľa informácií prezentovaných v televíznom vysielaní sa medzi potenciálnymi cieľmi ocitli tieto americké mestá:
- Honolulu (Havaj)
- Shreveport (Louisiana)
- Ogden–Clearfield (Utah)
- Cheyenne (Wyoming)
- Great Falls (Montana)
- Colorado Springs (Colorado)
- Omaha (Nebraska)
- Albuquerque (Nové Mexiko)
- Houston (Texas)
- Seattle (Washington)
- Los Angeles (Kalifornia)
- San Francisco (Kalifornia)
- Chicago (Illinois)
- Washington, D.C.
- New York (New York)
Európska únia predĺžila sankcie voči Rusku
Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na pokračovaní sankcií voči osobám a organizáciám spojeným s ruskou vojnou proti Ukrajine. Opatrenia, ktoré sa pravidelne obnovujú každého pol roka, zostanú v platnosti aj v nasledujúcich mesiacoch. Rozhodnutie však predchádzali diplomatické rokovania a spory medzi niektorými členskými štátmi.
Ministri členských štátov EÚ schválili v Bruseli pokračovanie sankcií voči viac než 2600 jednotlivcom a subjektom. Tí sú podľa Únie zodpovední za aktivity, ktoré narúšajú suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
Platnosť týchto opatrení sa predĺžila o ďalšie pol roka, konkrétne do polovice septembra. Pôvodný termín ich skončenia pritom pripadal na nasledujúci deň.
Pri pravidelnom preskúmaní sankčného zoznamu sa Rada EÚ rozhodla vykonať aj menšie úpravy. Dve osoby už neboli na zoznam opätovne zaradené a päť mien bolo odstránených z dôvodu úmrtia.
Konkrétne mená zatiaľ neboli oficiálne zverejnené.
Napätie medzi členskými štátmi
Proces schvaľovania sankcií neprebehol úplne hladko. Podľa diplomatických zdrojov sa objavili signály, že Slovensko spolu s Maďarskom by mohli rozhodnutie zablokovať, pokiaľ by zo zoznamu neboli vyradení niektorí ruskí podnikatelia.
Diskusia sa týkala najmä oligarchov Michaila Fridmana a Ališera Usmanova. O ich odstránenie zo sankčného zoznamu údajne lobovali viaceré strany vrátane tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Podľa informácií agentúr AFP a DPA však Slovensko napokon od svojej podmienky ustúpilo. Obaja spomínaní podnikatelia tak na sankčnom zozname zostávajú aj naďalej.
Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár pritom ešte predtým uviedol, že diskusia o možnom vyradení niektorých osôb prebieha medzi viacerými členskými štátmi a týka sa širšieho okruhu mien.
Sankčný režim Európskej únie voči jednotlivcom a organizáciám sa predlžuje každých šesť mesiacov. Na jeho pokračovanie je potrebný súhlas všetkých 27 členských štátov.
Niektoré krajiny, vrátane Maďarska či Slovenska, už v minulosti naznačili, že by mohli obnovu sankcií blokovať. Aj preto viaceré vlády navrhujú, aby sa celý proces vykonával iba raz ročne.
Reštriktívne opatrenia Európskej únie majú viacero podôb. Osoby zaradené na sankčný zoznam nesmú vstúpiť na územie členských štátov a zároveň majú v EÚ zmrazené finančné prostriedky.
Okrem toho je zakázané poskytovať im akékoľvek financie alebo ekonomické zdroje. Na zozname sa nachádzajú aj najvyšší predstavitelia Ruska vrátane prezidenta Vladimira Putina, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova či bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
EÚ pripravuje ďalší balík sankcií
Popri predĺžení existujúcich opatrení prebiehajú aj rokovania o novom balíku sankcií. Európska únia by chcela prijať už dvadsiatu sériu reštrikcií voči Rusku.
Diskusie sa však zatiaľ nepodarilo uzavrieť, keďže Maďarsko blokuje schválenie návrhu. Budapešť argumentuje tým, že Ukrajina zastavila tranzit ruskej ropy cez ropovod Družba.
