Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho sú dôvodom zaradenia na zoznam hľadaných osôb ich „nepriateľské kroky voči historickej pamäti“ aj Rusku ako takému. Portál Nastojaščeje vremja dáva vec do súvislosti s odstraňovaním sovietskych pamätníkov v Pobaltí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
„Kaja Kallasová. Hľadaná podľa článku trestného zákonníka,“ uvádza sa podľa agentúry TASS v ruskej databáze hľadaných osôb. Databáza neuvádza, na základe akého článku bol zatykač vydaný.
Server Nastojaščeje vremja pripomenul, že v novembri 2022 odporučila pracovná skupina pri estónskej vláde odstránenie alebo nahradenie 244 z 322 sovietskych pamätníkov v krajine. V rovnakom čase šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin zadal vypracovanie správy o estónskych plánoch na demoláciu týchto pamätníkov. Vyšetrovatelia mali predovšetkým posúdiť činnosť osôb zapojených do tejto iniciatívy z hľadiska ruského práva.
Zoznam hľadaných osôb
Okrem Kallasovej sa v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra ocitli desiatky ďalších politikov a činiteľov z pobaltských krajín, vrátane 59 z 68 poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätníkov, uviedol sever Mediazóna. Podľa TASS bol zatykač vydaný aj na šéfa úradu estónskej vlády Taimara Peterkopa či litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa.
Mediazona objasnila, že z databázy ruského ministerstva vnútra zozbierala verejne dostupné informácie o hľadaných osobách a našla takmer 100.000 takýchto oznámení. Medzi nimi je aj najmenej 29 litovských občanov spojených s demontážou sovietskych pamätníkov a udalosťami z januára 1991, keď v Litve došlo k sérii násilných stretov medzi civilným obyvateľstvom žiadajúcim nezávislosť krajiny a sovietskymi ozbrojenými zložkami.
„Títo ľudia sú zodpovední za rozhodnutia, ktoré sú v podstate znevážením histórie, sú to ľudia, ktorí vykonávajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti, proti našej krajine,“ objasnil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marii Zacharovovej je vydanie zatykačov na pobaltských predstaviteľov „začiatok“. „Za zločiny pred pamiatkou osloboditeľov sveta od nacizmu a fašizmu sa musí zodpovedať!“ uviedla na Telegrame.
Litovský minister kultúry v utorok v rozhovore pre BNS tieto kroky Moskvy komentoval slovami, že Rusko pokračuje v boji proti demokracii a ľudským právam. „Som rád, že moja práca pri rozoberaní trosiek sovietizácie nezostala nepovšimnutá,“ dodal Kairys ironicky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
