Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kallasovú

Na archívnej snímke z 11. januára 2024 estónska premiérka Kaja Kallasová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie v Tallinne. Rusko v utorok vyhlásilo estónsku premiérku Kaju Kallasovu za "hľadanú" osobu v súvislosti s bližšie nešpecifikovaným trestným prípadom, informuje TASR podľa správy agentúry AFP. Meno Kallasovej sa nachádza v databáze hľadaných osôb ruského ministerstva vnútra s označením "hľadaná na základe Trestného zákonníka", konkrétne obvinenia sa tam však neuvádzajú. Zdroj: FOTO TASR/AP
Reklama

„Vážne, (moskovský) režim robí to, čo robil vždy: snaží sa potlačiť akýkoľvek závan slobody, bojuje proti demokracii, proti ľudským právam a slobodám a naďalej si vytvára svoj vlastný príbeh, ktorý nezodpovedá žiadnym faktom ani logike,“ dodal litovský minister.

Spresnil, že kultúra, dedičstvo a historická pamäť sa „tiež stali vojnovou zónou, v ktorej imperiálnosť sleduje svoje vlastné ciele“.

„Mojou povinnosťou ako ministra kultúry je zabrániť dosiahnutiu týchto zlovoľných cieľov, zabrániť deformácii týchto tém v Litve aj na medzinárodnej scéne,“ povedal Kairys.

Podľa pobaltských štátov ich Sovietsky zväz v rokoch 1940 až 1941 a 1944 až 1991 okupoval. Moskva to odmieta, pretože sa považuje za osloboditeľa tohto územia, a akýkoľvek iný prístup pokladá za „falšovanie dejín“, čo je v Rusku zločin, pripomenula AFP.

Po začatí ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu začali Estónsko, Lotyšsko a Litva odstraňovať sovietske pamätníky, ktoré označili za symboly sovietskej okupácie. V auguste 2022 tak estónske úrady rozobrali v pohraničnom meste Narva sovietsky pamätník, tank T-34 inštalovaný na miesto k 25. výročiu víťazstva v druhej svetovej vojne. Proti odstráneniu tanku sa postavili niektorí obyvatelia aj starosta prevažne ruskojazyčného mesta.

Minulý rok začal v Litve platiť zákon o desovietizácii, ktorý zakazuje propagáciu totalitných a autoritárskych režimov a ich ideológií na verejných priestranstvách. V dôsledku toho sa z verejných priestranstiev začali odstraňovať symboly totalitarizmu a autoritárstva – pomníky, názvy ulíc, námestí a iné symboly.

Pobaltské štáty patria k najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej obrane proti ruskej agresii. Čelia opakovaným vyhrážkam Moskvy, okrem iného za svoj prístup k ruskej menšine. Obávajú sa tiež možného ruského vojenského zásahu v Pobaltí.

1 2
Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda

Zobraziť viac

Zo zahraničia

Zobraziť viac

Z domova

Zobraziť viac

Kultúra a showbiznis

Zobraziť viac

Ekonomika a biznis

Zobraziť viac

Šport

Zobraziť viac

TV Spark (VIDEO)

Zobraziť viac
Najčítanejšie v kategórii Zo zahraničia