Ruský plynárenský gigant Gazprom sa borí s problémami. Ruský prezident Putin síce tvrdí, že Rusko je finančne stabilné a sankcie sa ho netýkajú, ale čísla ukazujú niečo iné.
Donedávna hlavný dodávateľ plynu pre veľkú časť Európy, sa v súčasnosti trápi s obrovskými prebytkami. Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila európsky trh a Rusko tak prišlo o svoje kľúčové odberateľské krajiny. Aktuálne Gazprom zápasí nielen s obmedzenými exportnými možnosťami, ale aj s neúspechmi na ázijskom trhu.
V roku 2024 firma vyťažila 416 miliárd kubíkov plynu, z čoho sa podarilo predať len 355 miliárd. „Otázka, čo s týmto plynom teraz robiť, je úplne zásadná,“ priznal ruský minister pre rozvoj Ďalekého východu Alexej Čekunkov a informáciu zverejnilo iDnes.cz. Prebytok 60 miliárd kubíkov tak ostáva bez jasného využitia, čo predstavuje množstvo rovnajúce sa ročnej spotrebe Poľska.
Košom dostali aj od Číny
Gazprom sa po páde exportu do Európy obrátil k Číne. Tá vyzerala ako silný spojenec, no nakoniec sa z nej vykľulo niečo iné. Výsledky rokovaní s Čínou sú ďaleko od očakávaní. Existujúci plynovod Sila Sibíri zvládne prepraviť len 38 miliárd kubíkov ročne, čo nedokáže pokryť straty z európskeho trhu. Navyše rokovania o výstavbe ďalšieho plynovodu viaznu a nevedú k žiadnym konkrétnym dohodám. Ako upozorňuje ruský analytik Michajl Krutičin: „Predávať ruský plyn na iránskom trhu je komerčne beznádejné.“
Medzi neúspešné plány sa zaradil aj pokus o spoluprácu s Tureckom či nereálny export do Iránu. V skutočnosti má Irán vlastné prebytky plynu a chýba mu kapacita na jeho vývoz, nieto ešte na reexport ruského.
Gazprom sa tak ocitol v situácii, kde už nielenže nemá komu predávať, ale ani kam plyn efektívne dopraviť. Mnohé exportné trasy sú dnes prakticky prázdne.
Hľadanie zmysluplného využitia
Ruskí odborníci hľadajú riešenia, ako s prebytkom naložiť. Zvažuje sa využitie plynu na výrobu elektriny pre dátové centrá či rozvoj umelej inteligencie a blockchainových technológií. Tento návrh však naráža na ekonomickú realitu – podľa námestníka ministra energetiky Pavla Sorokina je plyn pre tento účel príliš drahý.
Sorokin preto navrhuje iný model. Využiť plyn na podporu krachujúceho uhoľného sektora. Plánuje sa výstavba plynových elektrární priamo pri baniach, čo by mohlo pomôcť stabilizovať situáciu v uhoľnom priemysle. Nebude to však ľahké, pretože straty sú obrovské:
- Gazprom prišiel o 170 miliárd kubíkov ročného exportu do Európy
- Doterajšie alternatívne trhy nevedia nahradiť straty
- Finančná situácia firmy je kritická, hoci oficiálne vykazuje zisky
„Medzi rokmi 2022 a 2024 sa zvýšili o 24 percent a ďalšie zdražovanie je v pláne aj v nadchádzajúcich rokoch. Hovorí sa dokonca o tom, že v roku 2028 majú platiť ruské domácnosti za odber plynu o 46 percent viac ako v roku 2022,“ uzatvára The Moscow Times.
