Brány areálu v Rusovciach po desaťročiach ticha konečne pohltil stavebný ruch. Kedysi majestátne sídlo, ktoré dlhé roky slúžilo skôr ako smutný pamätník premárnených šancí než národná pamiatka, sa postupne zbavuje sutiny.
Úrad vlády SR, ktorý má tento historický klenot pod palcom, hlási citeľný posun. Z ruiny, na ktorú sa Bratislavčania radšej ani nepozerali, sa krok za krokom stáva reprezentatívna dominanta.
Cesta k bagrom a žeriavom v parku nebola ani krátka, ani jednoduchá, informoval portál oPeniazoch. Hoci vládny kabinet schválil zámery na vzkriesenie pamiatky ešte v lete 2012, reálne práce zostali dlho zaseknuté v spleti byrokracie. Samotné verejné obstarávanie, vyhlásené v závere roka 2019, pripomínalo skôr nekonečný právnický maratón než súťaž o stavbu.
Námietky, odvolania a procesné zdržania brzdili projekt až do júna minulého roka. Bodku za špekuláciami dal až Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý zamietol posledné prekážky a umožnil robotníkom otvoriť brány areálu.
„Dnes sa situácia postupne mení. Areál kaštieľa sa krok za krokom pripravuje na budúcnosť, v ktorej bude môcť opäť plniť dôstojnú reprezentatívnu úlohu pre Slovenskú republiku,“ vysvetľuje Juraj Gedra, vedúci Úradu vlády SR.
Podľa neho si vracanie života starým múrom vyžaduje nielen obrovské investície, ale najmä dávku vytrvalosti. „Obnova historických pamiatok si vyžaduje čas, trpezlivosť a rešpekt k minulosti. Výsledkom však bude priestor, ktorý spája históriu, kultúru a moderné využitie,“ dodáva.
Štátna pýcha ožíva uprostred parku pre susedov
Harmonogram je nastavený jasne. Ak všetko pôjde bez ďalších nečakaných zádrhov, komplex by mal zažiariť v plnej kráse do konca roka 2029. Plány však nepočítajú len so zatvorenými dverami pre delegácie a diplomatické návštevy. Štát od projektu očakáva funkčnú symbiózu medzi vrcholovou politikou a bežným životom obyvateľov:
- Zahraničné delegácie: Hlavná budova poskytne priestor pre tie najvýznamnejšie medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni.
- Revitalizovaná zeleň: Historický park prejde obnovou a opäť sa otvorí verejnosti na oddych.
- Čeľadník pre komunitu: Táto časť areálu má ambíciu stať sa zázemím pre miestne aktivity a spoločenské dianie.
Bohatá história
Korene sídla, v kronikách zapísaného ako hrad Uruzwar, siahajú hlboko do 13. storočia. Kráľ Belo IV. ho v roku 1266 daroval Herrandovi Hédervárimu, čím odštartoval storočia striedania vplyvných rodov, od Tompekovcov až po Rozgonyiovcov.
Zásadný zlom však nastal v roku 1646, keď sa Rusovce stali rodovým sídlom Zichyovcov. Kým Štefan Zichy v roku 1656 vybudoval renesančnú verziu kaštieľa, dnešnú podmanivú siluetu mu vtisol až Emanuel Zichy-Ferraris.
Ten medzi rokmi 1843 a 1850 nechal sídlo radikálne premodelovať do tudorovského slohu, aby ulahodil vkusu svojej anglickej manželky Šarloty.
Na veľkolepú premenu pod taktovkou viedenského architekta Franza Beera dohliadal pri pokladaní základného kameňa dokonca aj vtedajší mocný kancelár, knieža Metternich.
Koncom 19. storočia areál zažil éru rozkvetu vďaka Hugovi I. Henckelovi z Donnersmarku, ktorý v Rusovciach vybudoval jeden z najúspešnejších žrebčínov v strednej Európe. Poslednú zlatú éru pamiatka zažila pod taktovkou manželov Lónyayovcov.
Knieža Elemér s belgickou princeznou Štefániou premenili park na svetoznáme arborétum a v areáli vztýčili vodárenskú vežu v tvare minaretu.
Prosperitu definitívne pochovala až druhá svetová vojna. Po drancovaní nemeckými a sovietskymi vojskami zostal objekt v roku 1945 prázdny a jeho majetok sa rozplynul.
Od roku 1950 v jeho múroch sídlil SĽUK, neskôr ho nakrátko spravovala Slovenská národná galéria či Národná banka Slovenska, až kým v roku 1995 neprešiel pod správu Úradu vlády SR. Po desaťročiach chátrania a právnych sporov s benediktínskym rádom sa tak dnes píše kapitola jeho definitívnej záchrany.
