Medzinárodný tím vedcov sa zameral na skutočné vodné toky, v ktorých zistili prítomnosť psychoaktívnych látok.
Vedci zistili, že u ikier a následne aj rýb sa vyskytujú psychoaktívne lieky, ktoré do vody unikajú z odpadov. Na projekte medzinárodného tímu spolupracovali aj zástupcovia Juhočeskej univerzity (JU).
Výskum mimo laboratória v reálnom priestore
Výskum sa konal na dvoch miestach na českých tokoch, informuje ČT24. Psychoaktívne lieky, ktoré sa používajú napríklad proti depresiám, potom môžu negatívne ovplyvniť vývoj rýb.
„Išlo o unikátny výskum, ktorý neprebiehal v laboratóriu, ale v podmienkach skutočného toku. Šlo o reálny scenár relevantný pre významnú skupinu našich tokov, ktoré sú ovplyvnené týmto typom znečistenia. Pre voľne žijúce populácie rýb je kľúčové ich úspešné prirodzené rozmnožovanie a táto úspešnosť môže byť práve týmto druhom znečistenia ohrozená,“ uviedol Roman Grabic z Laboratória environmentálnej chémie a biochémie Fakulty rybárstva a ochrany vôd JU.
Okrem neho na projekte pracovala aj jeho kolegyňa Katarína Grabicová. Ďalej tím tvorili zástupcovia americkej Baylor University.
Ohrozený vývoj jedinca
Svetová zdravotnícka organizácia zaznamenala od pandémie Covidu-19 nárast spotreby psychoaktívnych liečiv. Vzhľadom k tomu rastie aj ich prítomnosť vo vyčistenej odpadovej vode a následne aj v prírode.
Niektoré psychoaktívne liečivá nesmú užívať tehotné ženy kvôli ich schopnosti prenikať cez placentárnu bariéru matky do vyvíjajúceho sa plodu, čo môže ovplyvňovať jeho vývoj. Mozog rýb má množstvo receptorov a enzýmov spoločných s ľudským mozgom, čo znamená, že v dôsledku akumulácie psychoaktívnych liečiv v priebehu raného vývoja jedinca môže byť ohrozený jeho správny vývoj.
„Použili sme špeciálne plávajúce aparáty na inkubáciu ikier, ktoré sme v počte niekoľkých kusov umiestnili priamo do toku nad a pod odtok vyčistenej odpadovej vody z čistiarne odpadových vôd. Do aparátov sme umiestnili ikry pstruha obyčajného, a potom v priebehu inkubácie a následného vývoja pravidelne zisťovali mortalitu a odoberali vzorky na analýzy rýchlosti vývoja a obsahu sledovaných psychoaktívnych látok v raných vývojových štádiách,“ uviedla Grabicová.
Čo poskytol výskum?
Súčasne vedci sledovali výskyt cudzorodých látok aj v riečnej vode. „Po rozplávaní plodu sme ho vysadili do toku a následne ho ďalej sledovali pomocou výlovu elektrickým agregátom. Na konci experimentu sme analyzovali aj pomer pohlavia v rámci kontrolnej a exponovanej skupiny,“ dodala.
Podľa autorov ich výskum otvára kľúčovú otázku: Ako môžu chemické látky ovplyvňovať vývoj rýb, ich správanie a dlhodobý zdravotný stav populácie?
Výskumníci poznamenávajú, že zmyslom výskumu nie je stigmatizovať psychoaktívne liečivá, ale poskytnúť údaje, ktoré môžu podporiť vývoj ekologicky šetrnejších foriem liečiv, správnu likvidáciu nepoužívaných liekov, viesť k inováciám pre udržateľnejšiu zdravotnú starostlivosť a podporiť zdravé sladkovodné ekosystémy a rybolov.
