Už počas predĺženého víkendu si šoféri našli svoje zaparkované vozidlá zašpinené. Mohli za to zrážky, ktoré okrem kvapiek dažďa priniesli aj prach zo Sahary. Toho sa tento týždeň ešte nezbavíme.
Predĺžený víkend priniesol vlnu dažďa, ktorá okrem niekoľkých milimetrov zrážok zašpinila vonku stojace autá. Dôvodom je saharský prach, ktorý sa dostal nad naše územie, informuje portál tvnoviny.sk.
„Najväčšiu optickú hrúbku saharského prachu sme namerali v piatok, ale aj v sobotu ho spadlo pomerne veľa,“ ozrejmil meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Peter Hrabčák.
Pokiaľ ste mali v pláne umyť vášho štvorkolesového tátoša, či nebodaj začať s jesenným upratovaním okien, pár dní s tým radšej počkajte. Takzvaný krvavý dážď zasiahne Slovensko v ďalšej vlne.
„Mala by prísť už v utorok (2. septembra) od juhozápadu. Prachový oblak totiž postupne bude prechádzať celým územím Slovenska. Pôjde o strednú vlnu saharského prachu, teda v niektorých lokalitách môže byť jeho obsah až na úrovni 0,5 gramu na štvorcový meter,“ upresnil meteorológ.
Znečistené vozidlá či okná nájdete na miestach, kde sa vyskytnú prehánky či dážď. Meteorológ však avizuje, že saharský prach sa nemusí objaviť iba v jeden deň.
„Je dosť pravdepodobné, že prach bude Slovensko znečisťovať aj v stredu. To sa však bude týkať už len stredného a východného Slovenska,“ dodal na záver Hrabčák.
Odkiaľ prichádza, aké má následky a súvisí s klimatickou zmenou?
Saharský prach patrí k javom, ktoré pravidelne ovplyvňujú nielen Afriku, ale aj Karibik či Európu. Tento prírodný fenomén má svoje sezónne cykly, môže mať dopad na zdravie, ekosystémy aj kvalitu ovzdušia a čoraz častejšie sa spája aj s otázkou klimatickej zmeny.
Prenos prachu závisí od dvoch hlavných faktorov – dostupnosti ľahkých, suchých minerálnych a organických sedimentov (ktoré púšte poskytujú v neobmedzenom množstve) a od vhodných veterných podmienok. Vietor určuje nielen samotný vznik epizódy, ale aj veľkosť častíc či výšku, v ktorej sa oblačnosť prachu pohybuje, informoval portál Copernicus.
Tieto epizódy majú spravidla sezónny charakter, keďže kopírujú zmeny v prúdení vetra. Do Karibiku sa saharský prach dostáva najmä počas jari, leta a začiatku jesene, keď sa formuje tzv. Saharská vzduchová vrstva s veľmi suchými a prašnými masami. Naopak, začiatok jari je typickým obdobím, keď sa prach vo väčšej miere dostáva až do Európy.
Otázka, či klimatická zmena robí tieto javy častejšími a intenzívnejšími, zatiaľ nemá jednoznačnú odpoveď. Vieme však, že suchá, púšťanie pôdy a neudržateľné využívanie vody či pôdy zvyšujú množstvo dostupného prachu.
Niektoré vedecké štúdie poukazujú na to, že v západnom Stredomorí sa od roku 1948 zvýšila nielen intenzita, ale aj frekvencia výskytu prachových epizód. Iné predpovede hovoria o tom, že budú síce menej časté, ale o to silnejšie. Objavuje sa aj opačný scenár: ak sa potvrdí trend vyšších zrážok a tzv. „zazelenania“ Sahary, množstvo dostupného prachu by sa mohlo v budúcnosti znížiť.
Vplyv na zdravie a životné prostredie
Dopad na zdravie závisí od koncentrácie a od výšky, v ktorej sa prach nachádza. Ak sa pohybuje vo vyšších hladinách atmosféry, väčšinou nemá výraznejší vplyv na kvalitu ovzdušia. Problém nastáva vtedy, keď sa dostane k povrchu – zvyšuje sa koncentrácia prachových častíc, čo môže zhoršiť dýchanie, spôsobiť respiračné ťažkosti alebo zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení.
S prachom sa šíria aj mikroorganizmy vrátane patogénov. To však nie je dôvod na paniku – vírusy a baktérie sú prirodzenou súčasťou atmosféry. Aj počas pandémie Covid-19 vedci zdôrazňovali, že nebezpečenstvo závisí skôr od koncentrácie patogénov než od samotného transportu prachu.
Zaujímavosťou je, že práve saharský prach spôsobuje problémy koralovým útesom v Karibiku. V niektorých prípadoch prenáša aj rádioaktívne častice, čo súvisí s francúzskymi jadrovými testami v Alžírsku v 70. rokoch, no koncentrácie sú považované za bezpečné pre ľudí aj životné prostredie.
Medzi známe zdravotné následky saharského prachu patria napríklad:
- zvýšený výskyt bakteriálnej meningitídy v oblasti Sahelu, spájaný skôr s podráždením dýchacích ciest a klimatickými podmienkami než s transportom patogénov,
- Valley Fever – infekcia spôsobená vdýchnutím huby v oblasti juhozápadu USA, Mexika či Strednej Ameriky. Tento jav je však lokálny a nesúvisí s diaľkovým transportom prachu.
Pri zhoršenej kvalite ovzdušia je vhodné sledovať informácie od miestnych meteorologických alebo zdravotníckych inštitúcií. Ľudia s citlivými dýchacími cestami by mali obmedziť pobyt vonku a chrániť si dýchacie cesty.
