Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal výnos o uvalení sankcií na desať ruských prepravných a logistických spoločností, ktoré zásobujú Ruskom dočasne okupované územia Ukrajiny a poskytujú logistickú podporu ruskej armáde.
Ako v sobotu informovala britská stanica BBC, sankcie sa týkajú firiem, ktoré do Ruska dovážajú tovar dvojakého využitia a v oblastiach pod ruskou vojenskou kontrolou využívajú infraštruktúru Ukrajinskej pošty (Ukrpošta).
Útoky naďalej pokračujú
Ukrajinské ozbrojené sily medzičasom oznámili, že ruská armáda v noci na sobotu vyslala na Ukrajinu 106 dronov a jednu balistickú raketu Iskander-M. Väčšinu dronov sa podarilo zostreliť alebo neutralizovať, šesť však zasiahlo svoje ciele a v siedmich lokalitách padli úlomky dronov na zem.
V dôsledku útokov ruskej armády prišlo za posledných 24 hodín na Ukrajine o život najmenej päť civilistov a viaceré oblasti utrpeli materiálne škody, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Štyri obete hlásia zo Sumskej oblasti. Podľa miestneho gubernátora Oleha Hryhorova pri útoku v okrese Jampiľ zahynuli dve seniorky a dvaja muži prišli o život v meste Vorožba pri útokoch dronov na autá. Niekoľko ľudí utrpelo zranenia.
V Záporožskej oblasti zomrela 86-ročná žena, uviedol miestny gubernátor Ivan Fedorov. Po ruských útokoch hlásil osem zranených veliteľ vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin. Ďalších sedem ľudí vrátane dvoch detí bolo zranených v Charkovskej oblasti a jeden človek v Dnepropetrovskej oblasti. Traja civilisti utrpeli zranenia v častiach Doneckej oblasti pod ukrajinskou kontrolou, uviedol veliteľ regionálnej administratívy Vadym Filaškin.
Putin si kladie zásadnú podmienku
Ako informuje Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou, budúci týždeň, kedy sú naplánované kľúčové stretnutia, pravdepodobne rozhodne o tom, či dôjde k dohode, alebo k úplnému zmrazeniu diplomacie.
Podľa dvoch zdrojov blízkych Kremľu je Rusko pripravené podpísať návrh memoranda o mierovej dohode, no kladie si zásadnú podmienku. Ukrajina sa musí stiahnuť z východnej Doneckej oblasti. Ak prezident Volodymyr Zelenskyj na tento ústupok nepristúpi, Rusko je pripravené od rokovacieho stola odísť.
V prípade súhlasu Kyjeva by mal nasledovať mimoriadny summit za účasti Vladimira Putina, Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského. Ten by mal potvrdiť dohodu a spustiť vzájomný odsun ruskej a ukrajinskej armády z dotknutých línií.
Najväčšia prekážka
Územná otázka zostáva najväčšou prekážkou. Prezident Zelenskyj trvá na tom, že opevnené oblasti Donecka, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, sú životne dôležité pre obranu krajiny pred akýmkoľvek budúcim útokom. Ukrajina opakovane deklarovala, že nikdy oficiálne neuzná nezákonnú ruskú okupáciu svojho územia.
Zelenského protinávrh zahŕňa prímerie pozdĺž existujúcich frontových línií, záväzok obnoviť územnú celistvosť výhradne diplomatickou cestou a taktiež bezpečnostné záruky zo strany USA a Európy.
Rusko v rámci možnej dohody naznačilo ochotu stiahnuť svoje jednotky zo severovýchodných oblastí (Sumy, Charkov) a z Dnipropetrovskej oblasti. Zároveň by údajne netrvalo na ďalších územiach v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré momentálne neovláda.
Napriek tomu zostáva nevyriešená otázka prítomnosti cudzích vojsk. Rusko súhlasí s monitorovaním prímeria pod vedením USA, no odmieta prítomnosť akýchkoľvek zahraničných vojakov na ukrajinskej pôde.
Prerokovali balík povojnovej obnovy
Diskutuje sa aj o Záporožskej jadrovej elektrárni, kde Rusko navrhuje trojstranné rozdelenie výroby elektriny (Rusko, USA, Ukrajina), zatiaľ čo Kyjev presadzuje model 50-50 s USA.
Americký vyslanec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať Donalda Trumpa, sa minulý týždeň v Ženeve stretli s ukrajinskými predstaviteľmi, aby prerokovali balík povojnovej obnovy a investícií. Podľa Thomasa Grahama z Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) sme v momente „buď – alebo“.
„Sme v bode zlomu. Buď dôjde k dohode teraz, alebo nebudeme svedkami žiadnych serióznych rokovaní po veľmi dlhý čas,“ uviedol Graham.
