fbpx

Scholz chce opäť hovoriť s Putinom, keď nastane „pravý čas“

Reklama
KK18 Reykjavík - Nemecký kancelár Olaf Scholz hovorí na tlaèovej konferencii poèas druhého a závereèného dòa summitu Rady Európy (RE) v Reykjavíku na Islande v stredu 17. mája 2023. Lídri èlenských krajín RE podpísali v stredu deklaráciu o registri škôd spôsobených Ukrajine, ktorý bude táto medzinárodná organizácia spravova. Od vzniku Rady Európy v roku 1949 ide iba o štvrtý summit tejto organizácie, naposledy ho v roku 2005 hostilo Po¾sko. FOTO TASR/AP Germany's Chancellor Olaf Scholz speaks during a media conference at the Council of Europe summit in Reykjavik, Iceland, Wednesday, May 17, 2023. Leaders from across Europe were wrapping a two-day summit on Wednesday, putting the final touches on a system to establish the damage Russia is causing during the war in Ukraine, in the hopes it can be forced to compensate victims and help rebuild the nation once the conflict is over. (AP Photo/Alastair Grant)
Zdroj foto: TASR

Nemecký kancelár Olaf Scholz plánuje opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, keď nastane ten „pravý čas“. Uviedol to pre nemecký denník Kölner Stadt-Anzeiger v rozhovore, ktorý bol zverejnený v piatok.

Obaja lídri spolu naposledy telefonovali vlani v decembri. Scholz vtedy vyzval Putina, aby stiahol ruskú armádu z Ukrajiny. Šéf Kremľa v telefonáte zase obvinil Západ z presadzovania „deštruktívnej politiky“.

Napätie medzi Moskvou a Berlínom odvety len eskalovalo, najmä po tom, ako v januári Nemecko súhlasilo s dodaním tankov Leopard 2 nemeckej výroby na Ukrajinu.

Scholz v rozhovore pre nemecký denník trval na tom, že jeho cieľom je „aktívne podporovať Ukrajinu“, no zároveň chce predísť priamemu konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom. Dodal, že je dôležité, aby Nemecko úzko spolupracovalo so svojimi partnermi.

Spolkový kancelár na otázku o možnosti ukončenia rusko-ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní odpovedal, že Putin musí pochopiť, že vojnu nemožno ukončiť uzatvorením „nejakého chladného mieru“.

„Napríklad premenou súčasnej frontovej línie na novú hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou,“ priblížil Scholz. Podľa jeho slov je potrebné dosiahnuť „spravodlivý mier, ktorého predpokladom je stiahnutie ruských vojsk“ z ukrajinského územia.

Vzťahy medzi Moskvou a Berlínom vlani po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mimoriadne ochladli. Rozhodnutie Moskvy znížiť dodávky plynu do Európy zasiahlo Nemecko obzvlášť tvrdo, keďže bolo závislé na lacnom ruskom plyne.

Berlín sa ihneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pridal k západným sankciám voči Rusku a podporuje Kyjev v boji proti ruským silám humanitárne i vojensky.

 

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie