Na Slovensku sa už roky hovorí o nízkej finančnej gramotnosti, no výsledky prieskumov ukazujú, že situácia sa veľmi nemení. Index finančnej gramotnosti sa v roku 2025 opäť zastavil na hodnote 50 bodov zo 100. To znamená, že väčšina ľudí zvláda iba základné úlohy s peniazmi a len zhruba pätina obyvateľov vie skutočne aktívne pracovať s financiami.
Zaujímavé je porovnanie generácií. Mladí do 24 rokov sa síce mierne zlepšili, no stále patria medzi najslabších. Ich výsledok 47,6 bodu je horší než skóre seniorov nad 65 rokov, ktorí sa dostali na 48,8 bodu. Analytici upozorňujú, že mladí čoraz častejšie hľadajú rýchly zisk, čo ich vedie k nebezpečným rozhodnutiam. Ako presne hovorí Marián Búlik pre sita.sk : „Majú tendenciu podceňovať riziká v snahe dosiahnuť vysoké zhodnotenie za krátky čas.“
Medzi pohlaviami sa otvára ešte väčšia priepasť. Ženy majú podľa prieskumu až o tretinu slabšie vedomosti než muži a pri investovaní je rozdiel ešte výraznejší, až 21 bodov.
- Bratislavský kraj ako jediný dosahuje nadpriemerný výsledok 61 bodov
- Najslabšie je na tom Nitriansko a Banskobystricko
- Rozdiel medzi mužmi a ženami narástol na viac než 16 bodov
Sporíme, ale takmer nič
Slabá finančná gramotnosť sa prejavuje aj v praktickom živote. Až pätina Slovákov nemá žiadnu rezervu, pričom ešte pred rokom bolo toto číslo výrazne nižšie. Síce až 73 % ľudí tvrdí, že sa snaží sporiť, v skutočnosti ide často o minimálne sumy. Národná banka Slovenska už minulý rok zaznamenala, že miera úspor klesla pod 4 %. Prudká inflácia spôsobila, že aj tí, čo si niečo odkladajú, majú pocit, že peniaze rýchlo strácajú hodnotu.
Seniori sa častejšie zameriavajú na klasické sporenie, no práve to je problém – peniaze uložené na účte sa znehodnocujú rýchlejšie, než si uvedomujú. Naopak mladí inklinujú k rýchlym a rizikovým investíciám. V oboch prípadoch tak prichádzajú o možnosti, ako si vybudovať stabilnejšiu budúcnosť.
Investovanie ako nebezpečný terén
Keď príde na investovanie, situácia je ešte horšia než pri samotnej gramotnosti. Priemerné skóre Slovákov v tejto oblasti je len 45 bodov. Krajinu pritom rozdeľujú dve extrémne skupiny – seniori, ktorí sa držia pri zemi, a mladí, ktorí sa púšťajú do odvážnych krokov.
Až 9 % Slovákov vložilo peniaze do kryptomien, ďalších 13 % do zlata či striebra. Ani jedna z týchto ciest nie je bez rizika. Pri kryptomenách hrozí prudký pád hodnoty a pri drahých kovoch preplatenie alebo podvody s certifikátmi.
Finanční experti preto odporúčajú vyhnúť sa krátkodobým špekuláciám a radšej sa sústrediť na produkty určené na dlhšie obdobie:
- ETF fondy
- dlhodobé podielové fondy
- systematické mesačné investovanie
Nedostatok znalostí sa však neprejavuje len na účtoch, ale aj na psychike. Až 41 % Slovákov priznáva, že je finančne nespokojných. Mladí zatiaľ veria v lepšiu budúcnosť, no generácia od 45 do 54 rokov sa cíti pod najväčším tlakom – dôchodok sa blíži a úspory nestačia.