Slovensko prichádza o svoje najjasnejšie mozgy a doplácame na to všetci. Kým niektoré susedné štáty svoje talenty hýčkajú, my sa prizeráme, ako tie najlepšie slovenské hlavy balia kufre hneď po maturite.
Dáta inštitútu INESS odhaľujú krutú realitu: náš štát nielenže nedokáže šikovných ľudí nájsť a vzdelávať, ale ich doslova vyháňa za hranice, kde sa z nich stáva motor cudzej ekonomiky. Táto tichá tragédia trvá roky a výsledky vidíme v číslach, ktoré nás radia na chvost civilizovaného sveta. Píše o tom aj spravy.stvr.sk.
Priepasť medzi nami a zvyškom vyspelej Európy sa začína prehlbovať už v laviciach základných škôl. Medzinárodné testovanie PISA ukazuje, že kým v priemere krajín OECD dosahuje najvyššiu úroveň gramotnosti sedem percent žiakov, u nás sú to úbohé tri percentá. Ak sa pozrieme na úspešné Estónsko, tam svieti až 11 percent talentovaných detí.
Analytik Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS tento stav opisuje jasne: „V čitateľskej gramotnosti tvoria u nás tri percentá žiakov, zatiaľ čo priemer OECD je sedem, v Česku osem a v Estónsku 11 percent.“
Maturita sa stáva jednosmerným lístkom preč
Skutočná rana však prichádza vo chvíli, keď týchto zopár nadaných mladých ľudí dosiahne dospelosť. Približne pätina maturantov sa rozhodne pre štúdium v zahraničí. Paradoxne ide práve o tú elitu, ktorá by mala krajinu ťahať vpred. Tento masívny odliv mozgov nie je žiadnou novinkou, ale chronickým stavom, ktorý trvá štvrťstoročie. Kým v roku 2001 sme za hranicami mali šesťtisíc vysokoškolákov, dnes sa ich počet stabilne drží na úrovni 25-tisíc.
Slovensko tak v rámci Vyšehradskej štvorky a Rakúska drží smutné prvenstvo – sme jediní s dlhodobo zápornou bilanciou študentov. Ročne stratíme 20-tisíc budúcich odborníkov a domov sa ich vráti sotva 40 percent.
Naša inteligencia v dospelosti vysychá
Zanedbávanie talentov sa časom pretavilo do celospoločenskej atrofie. Keď sa pozrieme na kompetencie dospelých Slovákov, čísla sú ešte hrozivejšie než pri školákoch.
Najvyššiu úroveň gramotnosti u nás dosahuje len niečo vyše troch percent populácie. Estónsko má v tejto kategórii takmer 19 percent a Česko atakuje desiatku. Priepasť medzi nami a priemerom vyspelej Európy je trojnásobná, čo priamo ovplyvňuje našu schopnosť inovovať a konkurovať iným krajinám.
Ministerstvo sľubuje záchranné lano
Rezort školstva si tento problém uvedomuje a tvrdí, že bojuje za to, aby mladí zostali doma. Ich receptom má byť nový zákon o vysokých školách a masívne nalievanie peňazí do obnovy internátov a akademickej infraštruktúry.
Štát chce šikovných motivovať aj finančne cez talentové štipendiá a špeciálnu podporu pre tie odbory, v ktorých nám akútne chýbajú odborníci.
