Dôvodom vzniku falošných identít bolo to, že pôvodne ukradnutý pas bol predaný, a tam sa začalo cestovateľské peklo Sisy Sklovskej.
„Mňa ozaj nechcel [colník] pustiť. Povedal, že ja nesmiem nikam do žiadnej Európskej únie, ale ja som mala v pase ešte na jeden deň vízum do Kanady a na základe toho som ho uprosila, lebo som mu ukázala v kufri CD-čka, že ja fakt som umelec, že toto je celé zle,“ pokračuje.
Horko-ťažko ju pracovník colnice pustil, ale Sisa „prisahala, že sa vrátim, aj sa, samozrejme, vrátila.“
Stiahnutý žalúdok na letiskách
Celý prípad sa ťahal a začal nezastaviteľný kolotoč vybavovania na úradoch. „Ja som to začala vybavovať, lebo tým pádom ty nemôžeš vôbec nikam vycestovať, všade ťa zavrú. Tak ja som v Prahe vtedy žila, tak som išla na nemecké veľvyslanectvo a povedala som, čo sa mi stalo, že mám takýto problém,“ vysvetlila.
Za celým problémom pritom stoja muži zákona, ktorí prípad neposunuli prípad ďalej. „Bola spísaná zápisnica a oni to neposunuli ďalej. Jednoducho to nechali tak. No a začali sme to riešiť a poviem ti, trvalo mi to rok a pol vybaviť. Bolo to veľmi ťažké, keby nie je toho veľvyslanectva, ani sa nepohnem vôbec z miesta. Miliónkrát som musela dávať odtlačky prstov, dávala som tam časopisy, že Karel Gott je môj priateľ, lebo však on bol v Nemecku doma, že aby mi verili, že kto som, čo som,“ zaspomínala si Sisa.
Operná speváčka si myslela, že si po roku a pol konečne vydýchne. No k úplnej spokojnosti a vyriešeniu prípadu nedošlo.
„Z niektorých počítačov, z tých databáz sa to nedalo vyhodiť. To znamená, že ja následne roky ako som cestovala po svete ma zatýkali na letiskách. Ja som cestovala s tým papierom, kde boli moje odtlačky prstov a tam bolo napísané, že to som ja, čo nie som ja. To bola dobrá veta, ale je to tak. A poviem ti, dodnes, keď cestujem po týchto letiskách ako je Nemecko a podobne, tak mám v žalúdku zlý pocit,“ dodala so strachom, ktorý ju sprevádza na letiskách.
