Veda ešte nebola taká rozšírená, na území Slovenska sme nemali žiadne laboratóriá či inovatívne prístroje pre vedecký výskum. Stodola založil mechaniku strojov, vynašiel aj výpočty, ktoré dali základy termodynamike a používajú sa dodnes.
Stodola chcel nahradiť piestové parné stroje výkonnejšími motormi, ktorými boli práve parné turbíny s výkonom 60 MW. Jedna z nich by nahradila až 35 veľkých parných strojov. Hoci sa považuje za „otca parných turbín“, nebol ich vynálezcom. V skutočnosti skonštruoval „iba“ prvé tepelné čerpadlo na svete.
S parnými a plynovými turbínami experimentovali už pred ním vynálezcovia ako Giovanni de Branco, James Watt či Gustaf de Laval. Práve Lavalove turbíny vylepšil Stodola tak, aby efektívnejšie využívali energiu pary a dokázali pracovať dlhšie.
Počas prvej svetovej vojny spolu s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom vytvoril aj pohyblivú umelú ruku. Fungovala na princípe využitia zvyšnej svalovej sily človeka pred vonkajším zdrojom energie, podobne ako protézy chodidiel a nôh. Na ruke sa prsty pohybovali na základe telom vysielaných povelov a sily svalov. Ruka slúžila robotníkom s amputovanou končatinou.
Dnes už tieto princípy prekonala moderná mikroelektronika a 3D tlač. Aurel Stodola si ju však nenechal patentovať, pretože nechcel zarábať na úkor ľudí postihnutých vojnou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Jeho poznatky využíval aj Einstein
Jeden z najvýznamnejších vedcov sa o Stodolovi vyjadril, že „je to vynikajúci človek“. V roku 1892 začal učiť na Vysokej škole technickej v Zürichu. Einstein čerpal zo Stodolových vedomostí, ktorý ho dokonca aj podporoval. Aurel sa totiž zúčastnil na Einsteinových vedeckých prednáškach o svetelných kvantách a gravitácii.
Na škole v Zürichu zostal až do dôchodku, teda celých 37 rokov, a to aj napriek tomu, že mal rôzne iné pracovné ponuky z európskych univerzít či strojárenských firiem. Na konte má niekoľko čestných doktorátov z najlepších svetových univerzít, ale aj významných ocenení, medzi nimi napríklad zlatú medailu Jamesa Watta. Vyslúžil si ju za celoživotné dielo o parnej a plynovej turbíne, ako aj o odstredivom kompresore. Jeho veda bola označená za jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva.
Stodola zomrel v Zürichu v roku 1942 vo veku 83 rokov.
