Diskusia o dôchodkovom veku sa na Slovensku opäť rozprúdila, tentoraz s dôrazom na ľudí, ktorí pracujú v náročných podmienkach. Nie každý totiž dokáže držať krok s predlžujúcim sa odchodom do dôchodku.
V súčasnosti sa dôchodkový vek opäť viaže na dĺžku dožitia, čo znamená, že s pribúdajúcimi rokmi sa bude postupne zvyšovať. Táto zmena sa týka ročníkov narodených od roku 1967 a mladších, keďže všeobecný dôchodkový strop bol zrušený od začiatku roka 2023.
Ako píše openiazoch.sk, rezort práce však naznačil, že by sa mohli zaviesť špeciálne dôchodkové stropy pre vybrané profesie. Ide o snahu zohľadniť realitu práce, ktorá je v niektorých odvetviach extrémne náročná a môže vážne poškodiť zdravie. Presné pravidlá zatiaľ nie sú známe, no cieľom je, aby ľudia v rizikových povolaniach nemuseli pracovať do veľmi vysokého veku.
Rizikové profesie pod drobnohľadom odborárov
Odborové organizácie dlhodobo upozorňujú, že nie všetky pracovné miesta sú rovnako zaťažujúce. Podľa nich by sa zdravotné riziká mali premietnuť aj do dôchodkového systému. Pracoviská sú podľa zákona rozdelené do štyroch kategórií, pričom tretia a štvrtá kategória predstavujú najvyššiu mieru rizika.
Zamestnanci v týchto kategóriách sú dlhodobo vystavení faktorom, ktoré môžu spôsobiť vážne a trvalé poškodenie zdravia. Nejde o krátkodobé nepohodlie, ale o vplyvy, ktoré sa kumulujú celé roky či desaťročia.
Medzi najčastejšie riziká patria napríklad:
- nadmerný hluk, ktorý môže viesť k strate sluchu,
- prach a chemické látky s vplyvom na pľúca, kožu či nervový systém,
- extrémne teploty, ktoré preťažujú organizmus,
- vibrácie a ťažká fyzická záťaž spôsobujúce poškodenie kĺbov a chrbtice.
Okrem toho sú problémom aj nočné zmeny, narušený spánok, chronická únava či zvýšené riziko úrazov. Odborári upozorňujú, že zdravie zamestnancov nie je „spotrebný materiál“ a systém by mal reflektovať realitu práce v náročných podmienkach.
Ktorých odvetví by sa zmeny mohli týkať a čo si myslí verejnosť
Rizikové pracoviská sa nachádzajú najmä v odvetviach ako baníctvo, hutníctvo, strojárstvo či chemický priemysel. Do tejto skupiny patria aj niektoré technické a záchranárske profesie, kde je vysoká fyzická alebo psychická záťaž. Zaradenie konkrétneho pracoviska do rizikovej kategórie posudzujú odborníci na základe meraní a hygienických kritérií.
Napriek tomu, že konkrétny model skoršieho odchodu do dôchodku ešte nie je jasný, diskutuje sa o inšpirácii zo zahraničia, napríklad z Česka. Slovenská verejnosť sa pritom k myšlienke stavia pomerne pozitívne. Podľa prieskumu podporuje zavedenie dôchodkových stropov pre náročné profesie takmer 73 % opýtaných, pričom výrazná časť s návrhom jednoznačne súhlasí.
Debata o skoršom dôchodku tak nie je len politickou témou, ale aj otázkou spravodlivosti a ochrany zdravia ľudí, ktorí celý život pracujú v podmienkach, ktoré si vyberajú svoju daň.
