5. Palau, stratený raj Pacifiku
- Rast HDP: 8,5 percenta
Palau je zvláštny prípad – malý tichomorský štát závislý takmer výlučne od cestovného ruchu. Jeho hospodárstvo sa zrútilo počas pandémie covid-19, ale teraz zažíva prudký návrat turistov. Veľkú úlohu zohrávajú aj dohody s USA v rámci zmlúv o voľnom pridružení – Palau dostáva rozvojovú pomoc a vojenskú ochranu výmenou za strategickú prítomnosť USA v Tichomorí. Rast tak kombinuje geopolitické prvky s klasickým turistickým reštartom.
Ostrov s iba 22 000 obyvateľmi sa v posledných rokoch stal stredobodom geopolitického súperenia medzi Spojenými štátmi a Čínou. Agentúra Reuters uvádza, že Peking si napríklad prenajíma pozemky v blízkosti amerických vojenských zariadení. Okrem toho taiwanské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že Čína už dlhé roky využíva podnikateľov a zločinecké organizácie s čínskym pozadím na integráciu do Palau pod zámienkou územného rozvoja a investícií. Geopolitické súperenie tak prinieslo na ostrov nielen hospodársky rast, ale aj rozvoj hazardných hier, obchodovania s drogami a prania špinavých peňazí.
4. Senegal, ostrov stability na kontinente
- Rast HDP: 9,3 percenta
Senegal je jednou z najstabilnejších krajín západnej Afriky. Rast jeho HDP je ťahaný najmä projektom Grand Tortue Ahmeyim, kde sa v roku 2024 začala ťažba zemného plynu. Okrem energetiky Senegal ťaží aj z rozvoja infraštruktúry, prístavov, železníc a digitalizácie štátnej správy. Hlavné mesto Senegalu Dakar sa zameriava na svoju pozíciu technologického centra západnej Afriky a profiluje sa ako brána pre africký obchod s EÚ a USA.
Veľkou výhodou Senegalu je aj relatívne pokojné vnútropolitické prostredie, pravidelné voľby a rastúca úroveň vzdelania. Medzi investormi v regióne Sahel, ktorý inak čelí prevratom, konfliktom a islamistickému násiliu, je považovaný za bezpečné útočisko. Okrem toho, rast v roku 2025 nie je len výkyvom, ale naopak, je súčasťou dlhodobého hospodárskeho rastu krajiny.
3. Líbya, fénix z popola nestability
- Rast HDP: 13,7 percenta
Líbya zaznamenáva silný rast najmä vďaka obnoveniu ťažby ropy po jej prerušení. Krajina má obrovské zásoby ropy, najväčšie v Afrike, ale trpí nejednotnou vládou a ozbrojeným konfliktom. Vývoz ropy sa však v roku 2024 stabilizoval, čo v kombinácii s vysokými svetovými cenami ropy viedlo k výraznému zvýšeniu príjmov, uvádza Reuters. Okrem vývozu Líbya profituje aj z rekonštrukčných prác, pričom do krajiny prúdia investície z Egypta, Turecka a arabských krajín na financovanie opráv ciest, elektrární a potrubí. Štatistiky tak odrážajú nízku porovnávaciu základňu a návrat predtým stratených kapacít.
Napriek pozitívnym údajom však líbyjské hospodárstvo zostáva mimoriadne zraniteľné. Krajina má stále dve konkurenčné vlády, vysokú nezamestnanosť, skorumpovaný verejný sektor a roztrieštené bezpečnostné sily. Akýkoľvek výpadok vo výrobe alebo zhoršenie bezpečnostnej situácie môže okamžite zvrátiť rast. Líbyjské hospodárstvo teda zažíva silné oživenie, ale jeho udržateľnosť zostáva veľmi neistá.
2. Ropný boom v Guyane
- Rast HDP: 14,4 percenta
Guyana je úplne iný príbeh ako tie, ktoré boli spomenuté predtým – krajina, ktorá sa z jednej z najchudobnejších v regióne stala najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Južnej Amerike. Zlom nastal v roku 2015, keď boli pri pobreží objavené obrovské zásoby ropy. Od začiatku ťažby v roku 2019 získala Guyana príjmy vo výške viac ako 1 miliardy dolárov, a to je len začiatok. S ťažbou tu začala americká spoločnosť ExxonMobil a ďalší zahraniční hráči, uvádza oilprice.com.
Krajina očakáva v roku 2025 dvojciferný rast vďaka novým vrtným súpravám a exportnej infraštruktúre. Peniaze idú do nemocníc, škôl, diaľnic a prístavov. Odhady portálu Offshore hovoria, že Guyana by mohla do roku 2040 zarobiť až 157 miliárd dolárov, čo je pre krajinu s menej ako miliónom obyvateľov ekonomický šok celosvetového významu. Medzitým Guyana robí všetko pre to, aby sa vyhla takzvanému ropnému prekliatiu a premenila svoje ropné bohatstvo na udržateľný hospodársky úspech.
1. Rast len na papieri, štát na pokraji kolapsu
- Rast HDP: 27,2 percenta
Južný Sudán je na prvý pohľad ekonomickým fenoménom – s predpokladaným rastom viac ako 27 % v roku 2025 je na čele svetových štatistík. Za týmto číslom sa však neskrýva neustála expanzia, ale odraz od predchádzajúceho prepadu spôsobeného kolapsom ropnej infraštruktúry. V roku 2024 praskol hlavný ropovod vedúci cez Sudán do Port Sudánu. Táto udalosť ochromila vývoz a pripravila vládu o kľúčový zdroj príjmov – ropa tvorí až 95 % príjmov z vývozu krajiny. Opravy trvali niekoľko mesiacov, počas ktorých štát prakticky nemal z čoho financovať verejný sektor.
Krajina je navyše chronicky nestabilná: dlhotrvajúci vnútorný konflikt medzi frakciami, nedostatočná infraštruktúra, extrémna chudoba a inflácia presahujúca 100 %. Inštitúcie sú slabé a štátna služba často nefunguje. Vysoký rast Južného Sudánu teda nepripomína hospodársky zázrak, ale skôr prchavé prebudenie z dlhotrvajúcej hospodárskej nočnej mory.
