Dôchodkový strop by mal byť zavedený minimálne pre manuálne pracujúcich ľudí. Myslí si minister práce Erik Tomáš, ktorý očakáva, že túto tému splnia ešte v rámci volebného obdobia.
„Je to v programovom vyhlásení vlády. Myslím si, že tí ľudia, ktorí ťažko manuálne pracujú, u nich by mali byť nejaké dôchodkové stropy,“ spresnil Tomáš.
Obrovské zásahy ovplyvnia trh práce
Dôchodkový strop bol už schválený na 64 rokoch od roku 2019, zrušenie priniesla pravicová vláda v roku 2023. Dôchodkový vek sa tak teraz zvyšuje na základe dĺžky dožitia. Zastropovanie dôchodku sa ale nepáči odborníkovi, ktorý varuje pred negatívnymi dopadmi starnutia populácie, dodáva STVR.
Pokiaľ by ministerstvo upravilo legislatívu v prospech manuálne pracujúcich ľudí, ktorí by vďaka dôchodkovému stropu išli do penzie skôr, podľa demografa Borisa Vaňa by to spôsobilo nedostatok zamestnancov na pracovnom trhu.
„V priebehu najbližších 20, 25 rokov sa presunie z produktívneho do poproduktívneho veku niekoľko stotisíc osôb. To sú obrovské zásahy, ktoré ovplyvnia situáciu na trhu práce. Systém sa zákonite oslabí,“ upozornil Vaňo.
Zamestnanci, ktorí manuálne pracujú napríklad na stavbe, v lese či v bani, by mohli byť zvýhodnení oproti ľuďom pracujúcich v administratíve. Je ale náročné stanoviť podmienky, kto by mal odísť do penzie skôr.
Odchod do dôchodku podľa typu profesie
Ľudia narodení po roku 1967 odchádzajú do dôchodku podľa strednej dĺžky dožitia. Tá podlieha aktualizácii každých päť rokov. „V našich podmienkach sa predlžuje priemerný vek dožitia a úmerne tomu sa indexuje vek odchodu do dôchodku. To je veľmi správne,“ ozrejmil ekonóm Viliam Páleník.
Ak poslanci schvália návrh z dielne rezortu práce, je potrebné dôkladne stanoviť podmienky, ktoré rozhodnú o tom, že zamestnanec môže odísť do penzie skôr. „Ako definovať túto skupinu ľudí a ako to skontrolovať. Lebo štát nemá presný prehľad o pracovnej náplni ľudí za 40 rokov ich pracovnej kariéry,“ pokračuje Páleník.
Analytik z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster hovorí, že zavedenie dôchodkového stropu si vie predstaviť. Férovosť sa dosiahne v prípade, že dôjde k zvýšeniu odvodového zaťaženia.
„Adekvátne k tomu, o čo sú profesie rizikovejšie, nastaviť vyššie sociálne odvody pre tieto profesie. By to nemalo mať potom negatívny vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ bude musieť platiť vyššie sociálne odvody,“ dodal Šuster.
Vypracúvajú podklady
Nedávno sme ale informovali o návrhoch Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), ktorá predstavila Ministerstvu financií (MF) SR konsolidačné návrhy, ktoré by mohli ušetriť štátu 6,5 miliardy eur. Medzi ne by patrilo napríklad zrušenie možnosti odchodu na predčasný dôchodok.
„Naším cieľom je stabilizovať verejné financie a udržiavať ich prostredníctvom znižovania nadmerných výdavkov, nie zvyšovaním daňového zaťaženia, ktoré brzdí ekonomickú aktivitu, znižuje čisté príjmy domácností a ktoré potláča aktivitu súkromného sektora,“ povedal prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga tento týždeň po stretnutí so zástupcami rezortu financií.
Minister práce Erik Tomáš v súčasnosti pracuje na podkladoch k dôchodkovému stropu. O rôznych typoch rokoval v Česku, kde už vstúpili do platnosti. Ako by mohol tento model fungovať v praxi na Slovensku?
„Je to, samozrejme, aj otázka peňazí, financií a záťaže pre štátny rozpočet. Je to obrovská téma,“ dodal Tomáš.
Poslankyňa za Progresívne Slovensko, Irena Bihariová, reagovala na dôchodkové stropy v diskusnej relácii Sobotné dialógy.
„Neviem povedať, či o 20 rokov budeme mať nové technológie v zdravotníctve a tento sektor sa zlepší natoľko, že si budeme môcť dovoliť povedať, že naši seniori sú v dobrej kondícii na to, aby sme posunuli dôchodkový vek. V zásade si nemyslím, že toto je ten trend a toto ten zlatý grál, ktorý máme hľadať. Myslím si, že by sme mali dokázať vyprodukovať ako krajina čo najviac bez toho, aby sme museli kvôli tomu robiť v chorobe, v starobe do sto rokov,“ tvrdí poslankyňa.
