Éra televíznych hlásateliek je už dávno za nami. Známe tváre sa nám každý deň prihovárali a vítali divákov pred začínajúcim programom. Po jeho skončení sa naopak rozlúčili a ponúkli prehľad televízneho vysielania na ďalšie hodiny.
Televízne hlásateľky sa museli porúčať z obrazoviek okolo roku 2003. Dovtedy patrili k neoddeliteľnej súčasti verejnoprávnej televízie, ktorá s nimi pri Novom začiatku STV v roku 2004 už nerátala.
Vždy bola tenká a krehká
Jednou z niekoľkých úspešných hlásateliek a hlásateľov bola v 90. rokoch aj Renáta Špačková, dnes Brimich. Hoci ju na obrazovkách už nevidíme, v mediálnom svete je dodnes aktívna, píšu Dobré noviny.
Detstvo venovala učeniu a športovaniu a sama sa označila za slušnú „bifľošku“. „Taká typická jednotkárka. Stíhala som školu, klavír a ešte som hrávala volejbal. O to menej som stíhala kamarátky,“ prezradila dávnejšie pre Korzár.
Rodáčka z Humenného sa ocitla až v juniorskej reprezentácii a mohla to dotiahnuť oveľa ďalej, nebyť nešťastnej zlomeniny nohy v členku počas zápasu.
„Vždy som bola tenká a krehká… Asi osem týždňov som ju mala v sadre a už som sa potom vôbec nechytila a k volejbalu sa nevrátila. Dnes to považujem za znamenie zhora, že som mala ísť inou cestou. V tom čase som chvíľku aj fotila ako modelka, ešte za socializmu,“ povedala pre Šarm.
S novým začiatkom prišiel koniec hlásateliek
Z ďalekého východu sa presťahovala na západ krajiny, do hlavného mesta, kde študovala ekonómiu. Keďže odmalička sa venovala recitovaniu, v poslednom ročníku sa prihlásila na konkurz na miesto televíznej hlásateľky.
„Vždy som obdivovala hlásateľky, aj doma som si ako decko hlásila,“ spomína so smiechom Renáta, ktorá sa medzi skúsenými hlásateľkami ocitla ako mladé ucho.
Dodnes má v pamäti moment jej premiérového živého vysielania. „Zahlasovala som nedeľnú omšu. Mala som neuveriteľnú trému, dokonca som aj niečo ‚zblbla‘. Ale to k tomu patrí! Asi to tak musí byť, aby človek mal dostatočnú pokoru k práci aj neskôr,“ priznala.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
