Jej tvár si Slováci navždy spojili s rozprávkou Perinbaba, no za úsmevom a jemným pohľadom sa skrýval život plný bolesti. Osud sa s ňou nemaznal a rany prichádzali jedna po druhej, akoby skúšal, koľko toho dokáže zniesť.
Vedela skvelo tancovať aj spievať a s ľahkosťou si robila srandu sama zo seba. Presne taká bola veľká talianska herečka Giulietta Masina. Žena, ktorá sa stala múzou i osudovou partnerkou legendárneho režiséra Federica Felliniho. Giulietta Masina sa narodila 22. februára 1921 v malom mestečku San Giorgio di Piano pri Bologni. Už ako mladé dievča odišla do Ríma k tete, kde začala študovať literatúru. Popri škole ju však čoraz viac priťahovalo divadlo. Najskôr účinkovala v dramatickom súbore, neskôr sa herectvo stalo jej životom. Od roku 1942 hrávala na profesionálnych scénach a čoskoro si ju všimli aj tvorcovia rozhlasových hier, píše portál Topky.sk.
Práve v rozhlase sa zoznámila s mladým autorom Federicom Fellinim. Spolupracovali na seriáli o mladom manželskom páre a medzi riadkami scenárov sa zrodila láska. Vzali sa, no šťastie netrvalo dlho.
Giulietta otehotnela, no spadla na schodoch a nešťastný pád jej vzal nenarodené dieťa. O niekoľko rokov neskôr porodila syna Pierfederica. Dožil sa len necelý mesiac. Jeho život ukončil ťažký zápal pľúc, ktorý postihol aj priedušky. Giulietta dve deti stratila skôr, než ich stihla skutočne držať v náručí. Táto bolesť ju uzavrela do seba a na čas sa stiahla zo sveta.
Herectvo sa jej však stalo záchranným lanom. V roku 1946 sa prvýkrát objavila na filmovom plátne v Rosselliniho dráme Paisa. Skutočný úspech prišiel o pár rokov neskôr a jej meno sa začalo vyslovovať s úctou. Najväčší dar jej dal práve Fellini, keď jej zveril hlavné úlohy vo svojich filmoch. Ako krehká Gelsomina v snímke La Strada dojala svet a film získal Oscara. O pár rokov neskôr zažiarila v Cabiriiných nociach a odniesla si cenu pre najlepšiu herečku z festivalu v Cannes.
Na plátne často stvárňovala ženy, ktoré snívajú o láske, no realita ich tvrdo zasiahne. Podobne ako ona sama. Aj vo filme Giulietta a duchovia musela jej hrdinka pochovať ilúzie o dokonalom manželstve. V skutočnom živote našla zmysel inde. Venovala sa práci pre UNICEF, pomáhala deťom z chudobných krajín a roky viedla vlastnú literárnu reláciu v rozhlase.
Do kín sa ešte vrátila v poetickej komédii Ginger a Fred, kde si zahrala po boku Marcella Mastroianniho. V roku 1985 sa objavila v slovenskej rozprávke Perinbaba, kam ju pozval režisér Juraj Jakubisko, veľký obdivovateľ tvorby Federica Felliniho. Medzi Jakubiskom a slávnym talianskym režisérom vzniklo blízke priateľstvo a Fellini ho neraz prijímal ako hosťa vo svojom dome.
Naposledy sa pred kameru postavila v roku 1991. Jej manžel Federico Fellini v tom období dokončil svoj posledný film Hlas mesiaca, ktorý pôsobil ako tichá rozlúčka s kinom aj s vlastným životom. Celý film je presiaknutý nostalgiou a spomienkami, akoby režisér tušil, že uzatvára jednu veľkú kapitolu. Píše portál Život.sk.
O dva roky neskôr, v roku 1993, mu udelili už piateho Oscara, tentoraz nie za konkrétny film, ale za celoživotný prínos svetovej kinematografii. Radosť z ocenenia však netrvala dlho. V lete ho zasiahla mozgová príhoda a na vlastnú žiadosť ho previezli do nemocnice v Ríme. Práve tam bola hospitalizovaná aj jeho manželka Giulietta a on chcel zostať čo najbližšie pri nej.
Zomrel 31. októbra, len deň po tom, čo si pripomenuli päťdesiate výročie svadby. Giulietta ho nasledovala o necelých päť mesiacov neskôr, no ešte predtým našla dosť síl, aby sa osobne podieľala na prípravách jeho poslednej rozlúčky. Na jej želanie zaznela nad rakvou trúbková melódia z filmu Cesta, ktorý patril k najvýznamnejším v ich spoločnom živote.
Giulietta zomrela vo veku 73 rokov na rakovinu pľúc. Spolu s manželom a synom sú pochovaní na cintoríne v Rimini, v rodnom meste Federica Felliniho. Ich spoločný hrob má podobu bronzovej lode, symbolickej plavby, na ktorú sa vydali spolu a z ktorej sa už nikdy nevrátili.
Giulietta navždy odišla bez vlastných detí, no zanechala po sebe stovky filmových detí, postáv, ktoré dodnes rozprávajú jej príbeh. Príbeh ženy, ktorej život bol plný strát, ale ktorá napriek tomu dokázala svetu darovať nehu, poéziu a tichú silu.
