Vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorých je dohoda o ukončení vojny na Ukrajine prakticky dokončená, vyvolali v Rusku skôr nepokoj než úľavu. Podľa britského vojenského analytika Hamisha de Bretton-Gordona totiž Kremeľ reaguje nekoordinovane a čoraz menej presvedčivo, čo môže naznačovať, že jeho schopnosť ovplyvňovať ďalší vývoj konfliktu slabne.
Bývalý dôstojník britskej armády v komentári pre denník The Telegraph upozorňuje, že po Trumpových slovách sa v Rusku objavila séria rozporuplných a dramatických vyhlásení, ktoré majú všetky znaky narýchlo pripravenej propagandy. Podľa neho ide o osvedčené postupy, ktoré však tentoraz strácajú účinok. Ako príklad uvádza tvrdenie ruského vedenia o masívnom dronovom útoku na jedno z rezidenčných sídiel Vladimira Putina.
Analytik považuje tieto tvrdenia za málo vierohodné najmä preto, že ide o objekty chránené najmodernejšími systémami protivzdušnej obrany, ktorými Rusko zároveň nedokáže dostatočne pokryť ani vlastné jednotky na fronte. Poukazuje aj na to, že medzi ruskými civilistami sa neobjavili žiadne potvrdené svedectvá o takomto útoku, čo ešte viac podkopáva oficiálnu verziu udalostí.
Podľa de Bretton-Gordona ide o zúfalý pokus Moskvy spomaliť alebo rozvrátiť mierový proces, ktorý sa jej postupne vymyká spod kontroly. Za mimoriadne vážne považuje skutočnosť, že pochybnosti o oficiálnych naratívoch sa začínajú šíriť aj medzi samotnými Rusmi. Upozorňuje, že ak propaganda prestane fungovať vo vnútri krajiny, často to predznamenáva oslabenie celého politického systému.
Putinov manévrovací priestor sa zužuje
Britský expert je presvedčený, že ruský prezident si uvedomuje, že mu zostáva len minimum možností, ako situáciu zvrátiť. Jednou z nich má byť snaha narušiť vzťah medzi Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ešte nedávno sa totiž zdalo, že Spojené štáty sú otvorené kompromisu, ktorý by bol pre Moskvu prijateľnejší. Tento postoj sa však podľa analytika postupne vytráca.
De Bretton-Gordon tvrdí, že Trump dnes vystupuje omnoho tvrdšie a je menej náchylný podľahnúť ruskému tlaku než v predchádzajúcom období. Významnú úlohu v tomto posune zohráva aj koordinovaný postup skupiny štátov, ktoré dlhodobo presadzujú aktívnejší prístup k bezpečnosti Ukrajiny. Výsledkom má byť mierový rámec, ktorý síce Ukrajinu núti k bolestivým ústupkom, no pre Rusko predstavuje ešte väčšie strategické oslabenie.
Dohoda plná kompromisov, ale bez víťazstva pre Moskvu
Navrhované riešenie konfliktu by pre Kyjev znamenalo značné obete. Ukrajina by prišla o významnú časť územia, musela by redukovať svoje ozbrojené sily a čeliť tlaku, aby sa vzdala ambícií vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.
Z pohľadu Moskvy však výsledok konfliktu pôsobí ešte nepriaznivejšie. Analytik pripomína, že pôvodný plán rýchleho ovládnutia Ukrajiny sa úplne zrútil. Po rokoch bojov a enormných stratách Rusko podľa neho nedokázalo naplniť svoje ciele a čelí dôsledkom vojenského zlyhania v historickom rozsahu.
Za jeden z najvážnejších faktorov považuje de Bretton-Gordon dlhodobé bezpečnostné záruky zo strany USA a NATO, ktoré by Ukrajine poskytli ochranu porovnateľnú s členskými krajinami Aliancie. Mimoriadne citlivá je pre Kremeľ aj otvorená diskusia o možnom pôsobení západných vojakov na ukrajinskom území. Takýto scenár by podľa analytika nebolo možné v Rusku interpretovať inak než ako strategickú prehru, ktorú by nedokázala zakryť ani intenzívna propaganda.
Ekonomická situácia Ruska sa zároveň zhoršuje. Pri stabilizovaní frontovej línie by rokovania o využívaní surovín na východe Ukrajiny prebiehali medzi Washingtonom a Kyjevom, čím by Moskva stratila vplyv na kľúčové zdroje. K tomu sa pridáva hrozba reparácií a možnosť využitia zmrazených ruských aktív v hodnote stoviek miliárd dolárov. Podľa britského experta sa tak ruské hospodárstvo dostáva do bodu, v ktorom je dlhodobé financovanie vojny čoraz problematickejšie.
NATO má silu aj bez amerického líderstva
De Bretton-Gordon zároveň poukazuje na to, že samotné ruské vojenské vedenie si údajne uvedomuje obmedzené schopnosti vlastnej armády. V súčasnom stave by podľa neho nepredstavovala zásadnú hrozbu pre NATO ani v prípade, že by Spojené štáty zohrávali menšiu úlohu.
Ďalším oslabením pre Moskvu je vývoj cien energií. Pokles cien ropy výrazne znižuje príjmy, z ktorých Rusko financuje vojenské operácie. Bez stabilného toku peňazí sa podľa analytika vojnové úsilie nevyhnutne spomaľuje. Britský expert zároveň tvrdí, že Donald Trump má v tejto fáze v rukách silné nástroje na vyvíjanie tlaku na Kremeľ. Európske krajiny NATO by podľa neho mali túto situáciu využiť a prevziať väčší diel zodpovednosti za bezpečnosť regiónu. Spoločne totiž disponujú dostatočnými kapacitami na to, aby Ukrajine poskytli ochranu, ak budú postupovať jednotne.
Opatrná nádej namiesto jadrových hrozieb
Analytik si všíma aj ústup tradičnej jadrovej rétoriky zo strany Ruska. Podľa neho to naznačuje, že Moskva si uvedomuje obmedzený účinok takýchto vyhrážok a trvalú platnosť princípu vzájomného odstrašenia. Na záver de Bretton-Gordon naznačuje, že po dlhom období neistoty sa objavuje priestor na opatrný optimizmus. Ak si Spojené štáty udržia tlak na ruské vedenie a európske štáty NATO budú pokračovať v posilňovaní svojej obranyschopnosti, existuje podľa neho reálna šanca, že rok 2026 prinesie Ukrajine trvalejšie a spravodlivejšie riešenie konfliktu.
