Slovensko sa v rebríčku vnímania korupcie (CPI) dokázalo zlepšiť tretí rok po sebe. Zo 180 krajín skončilo na 47. mieste. Od úpravy metodiky v roku 2012 ide zatiaľ o najlepšie umiestnenie.
Podľa posledného reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus je najvyššia ochota obyvateľov Slovenska ohlásiť korupciu na polícii, informuje transparency.sk.
V ankete Transparency zo začiatku tohto roka zaznela otázka:
„Keby si od Vás niekto pýtal úplatok, alebo by ste vedeli o niekom, kto berie úplatky, na koľko je pravdepodobné, že by ste to ohlásili na polícii?“
Pozitívnu odpoveď uviedlo až 40,3 percent opýtaných, čo je historické maximum. Väčšina ľudí by však úplatky neoznámila. Podiel odpovedí „určite nie“ a „asi by neoznámili“ podľa Transparency dosiahol 50,1 percent, pričom necelá desatina odpovedať nevedela. Historicky najnižší je teda aj podiel ľudí, ktorí by korupciu neohlásili.
Najodhodlanejší sú mladí ľudia
„Z hľadiska demografických dát je nepatrný rozdiel v prospech oznamovania ženami, odhodlanejší sú skôr mladší ľudia,“ informuje Transparency. Čo sa týka vzdelania, vyčnievajú skôr ľudia s vysokoškolským vzdelaním, pretože úplatky by oznámila viac než polovica z nich.
Z hľadiska regiónov je odhodlanosť nahlasovať úplatky najvyššia v Trnavskom kraji (55,4 percent) a najnižšia v Košickom kraji (27,6 percent).
Voliči opozície sú voči korupcii koalície menej tolerantní
„Z hľadiska politických preferencií sú podstatne menej tolerantní ku korupcii voliči opozície ako koalície (53,7 percent vs. 41,5 percent),“ uvádzajú dáta.
„Najvyšší podiel presahujúci až 60 percent je medzi voličmi Progresívneho Slovenska. Pri prezidentských preferenciách by na políciu podľa vlastných slov išli predovšetkým sympatizanti Ivana Korčoka (56,3 percent), ale aj Andreja Danka (52 percent),“ dodáva Transparency.
V tomto smere skončili najhoršie sympatizanti Štefana Harabina, pri ktorom tento podiel dosahuje len 40,4 percent.
Súčasná vláda je aj napriek prevažujúcej nedôvere pri riešení korupcie vnímaná o niečo lepšie, ako predchádzajúce kabinety Ľudovíta Ódora. Toto porovnanie je zatiaľ iba orientačné, pretože na rozdiel od predchádzajúcich vlád bola aktuálna otázka kladená na začiatku volebného obdobia, kedy vlády spravidla požívajú väčšiu dôveru.
Prieskum sa uskutočnil od 16. až do 23. januára ešte pred schválením novely Trestného zákona v parlamente, ale zároveň po týždňoch protestov na námestiach.
