Kúpa auta sa môže v Európe výrazne predražiť – a to aj pri rovnakom modeli. Zatiaľ čo Slováci zaplatia za nový či ojazdený automobil podstatne menej, obyvatelia Dánska, Turecka či Islandu siahajú hlbšie do vrecka. Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú, že cenové rozdiely sú priepastné a dôvody siahajú od daňových systémov až po nákupné zvyklosti zákazníkov.
Porovnať ceny áut naprieč kontinentom nie je jednoduché – v hre je množstvo faktorov, od daňovej politiky až po preferencie zákazníkov. Eurostat preto podľa portálu Peniaze vytvoril index cenovej hladiny dopravných prostriedkov, ktorý porovnáva náklady na nové i ojazdené vozidlá, motocykle či bicykle v jednotlivých krajinách Európy.
Základ tvorí priemer Európskej únie, označený hodnotou 100. Všetko, čo je nad touto hranicou, znamená drahšie vozidlá než priemer, a všetko pod ňou lacnejšie. Výsledky však prekvapia – najmä Slovákov.
Slovensko medzi najlacnejšími v Európe
Podľa najnovšieho porovnania patria Slováci k tým, ktorí za auto zaplatia najmenej. Cenová úroveň u nás dosahuje len 88,6 % európskeho priemeru, čo znamená, že vozidlá sú približne o 11 % lacnejšie než v EÚ. Ešte výhodnejšie sú na tom len obyvatelia Severného Macedónska, kde sa index zastavil na úrovni 87,7 %.
Relatívne priaznivé podmienky panujú aj v Slovinsku (−8,7 %), na Cypre (−8,6 %) či v Česku (−8,4 %). Zaujímavosťou je aj Nórsko (−8,3 %) a Poľsko (−7,2 %) – krajiny mimo eurozóny, ktoré napriek vyšším životným nákladom dokážu udržať ceny vozidiel na nízkej úrovni.
Úplne opačná situácia panuje v Turecku, ktoré sa stalo neoficiálnym „šampiónom drahoty“. Tamojšie ceny áut a iných osobných dopravných prostriedkov sú o 36,4 % vyššie než priemer EÚ. Hoci v minulosti bol rozdiel ešte väčší (v roku 2021 až 47 %), Turecko si stále drží smutné prvenstvo.
V rámci samotnej EÚ má najvyššie ceny Dánsko, kde autá stoja o 19,1 % viac než priemer. Za všetko môže špecifický daňový systém – podľa výskumníka Európskej centrálnej banky Georga Strassera ide o extrémne vysoké dane z nákupu vozidiel.
Podobne vysoké ceny sú aj v Islande (+18,1 %), Holandsku (+14,3 %), Írsku (+10,3 %) či Švajčiarsku (+10,2 %).
Veľké európske ekonomiky sa držia priemerných hodnôt
Z porovnania štyroch najväčších ekonomík EÚ vychádza najlepšie Španielsko, kde sú autá o takmer 4 % lacnejšie než priemer.
Francúzsko a Taliansko sa pohybujú tesne pod priemerom, zatiaľ čo Nemecko ako jediná z „veľkej štvorky“ mierne prevyšuje európsku úroveň – o zanedbateľných 0,4 %.
Rozdiely teda existujú, ale nie sú také markantné ako medzi severom a juhom kontinentu.
Za odchýlkami nestojí len výška daní. Významnú úlohu zohráva aj tzv. pricing-to-market – cenová stratégia výrobcov, ktorí prispôsobujú ceny podľa možností a preferencií konkrétnych trhov.
„Rozdiely v ochote zákazníkov platiť, obľúbenosti značiek či výbave áut motivujú výrobcov nastaviť ceny inak v každej krajine,“ vysvetľuje Strasser.
Inými slovami – ak v krajine prevláda dopyt po lacnejších modeloch, automobilky tomu prispôsobia ponuku aj cenu. Naopak, v štátoch s vyššou kúpyschopnosťou a silnou tradíciou prémiových značiek sú vozidlá prirodzene drahšie.
Dane a elektromobily ako nová premenná
Svoju rolu zohráva aj daňová politika súvisiaca s ekologickými vozidlami. Krajiny, ktoré výrazne zdaňujú spaľovacie autá, ale zvýhodňujú elektromobily, môžu mať v indexe paradoxne vyššie hodnoty, hoci ponúkajú výhodnejšie podmienky pre kúpu elektrických áut. Cenový index totiž zohľadňuje priemerné ceny naprieč trhom, nie konkrétne daňové stimuly.
Rozdiely v cenách naprieč Európou jasne ukazujú, že kúpa auta nie je len otázkou značky či výbavy, ale aj krajiny, v ktorej žijete.
Slováci môžu byť relatívne spokojní – patria k vodičom, ktorí si svoje vozidlá môžu dovoliť lacnejšie než väčšina Európy. V čase, keď sa trh mení pod vplyvom zelenej transformácie a prísnejších emisných noriem, je to zistenie, ktoré stojí za zmienku.
