Na Slovensku sa čoraz viac domácností ocitá v situácii, keď je šetrenie skôr výnimkou než pravidlom. Približne každý tretí človek si dnes nedokáže systematicky odkladať peniaze na budúcnosť a viac než tretina rodín priznáva, že má problém vyžiť z mesačného príjmu.
Tento trend poukazuje na nelichotivú realitu – finančná odolnosť Slovákov je v rámci Európy slabá a postupne sa ešte viac oslabuje.
Údaje ukazujú, že časť populácie sa dostáva až na hranicu existenčných ťažkostí. Ide o ľudí, ktorí na konci mesiaca nemajú dostatok financií ani na základné výdavky. Takýto stav nevznikol zo dňa na deň. Ide o dôsledok dlhodobého tlaku na rodinné rozpočty, ktorý sa v posledných rokoch ešte zvýraznil.
Prečo sa úspory stenčujú a kam miznú peniaze?
Jedným z hlavných problémov je kombinácia viacerých ekonomických vplyvov. Rast cien bežných tovarov a služieb, vyššie daňové zaťaženie či opatrenia zamerané na ozdravovanie verejných financií sa priamo dotkli príjmov domácností. Výdavky tak rastú rýchlejšie než mzdy a ľuďom zostáva čoraz menej priestoru na vytváranie rezerv.
Miera úspor slovenských domácností sa prepadla na úroveň okolo šiestich percent a v poslednom období sa približuje dokonca k piatim percentám. V porovnaní s inými krajinami ide o veľmi nízke čísla. Zatiaľ čo na Slovensku sa úspory pohybujú na jednociferných hodnotách, v západnej Európe či v susednom Česku je bežné, že domácnosti odkladajú výrazne vyššiu časť príjmu.
Nízka schopnosť šetriť však nemá dopad len na jednotlivcov. Odráža sa aj na celej ekonomike, keďže menej úspor znamená menej peňazí dostupných na investície, rozvoj podnikov či poskytovanie úverov.
- rast cien predbieha rast príjmov
- vyššie dane znižujú čisté mzdy
- domácnosti strácajú finančnú rezervu
- ekonomika prichádza o zdroje na rozvoj
Rozdielne prístupy k peniazom naprieč generáciami
Zaujímavé rozdiely možno pozorovať aj medzi generáciami. Mladší ľudia si síce uvedomujú význam finančnej rezervy, no často dávajú prednosť cestovaniu, budovaniu kariéry a životnému štýlu. Peniaze tak smerujú skôr do zážitkov než na sporiace účty. Na druhej strane sú otvorenejší moderným riešeniam a častejšie využívajú digitálne nástroje či automatické formy sporenia.
Staršie generácie sú na tom z pohľadu úspor o niečo lepšie. Mnohí už majú vyriešené bývanie a splatené úvery, čo im umožňuje narábať s financiami voľnejšie. Vďaka nižším fixným výdavkom majú väčší priestor na sporenie alebo investovanie.
Rozdiely v správaní, spolu s ekonomickým tlakom, vytvárajú obraz krajiny, ktorá síce pracuje a míňa, no len málo myslí na finančnú rezervu. Práve to je dôvod, prečo Slovensko v oblasti úspor zaostáva a každoročne prichádza o značný finančný potenciál, ktorý by inak mohol posilniť nielen rodinné rozpočty, ale aj celú ekonomiku.
