Slováci menia obsah svojich pohárov a tradičný alkoholický nápoj začína ťahať za kratší koniec. Kým naše vinice produkujú svetovú kvalitu, domáca spotreba klasických fliaš klesá.
Vinári stoja pred nekompromisnou voľbou: buď sa prispôsobia novému životnému štýlu, alebo riskujú existenčné problémy. Píšu o tom aj spravy.stvr.sk.
Slovenské vinohradníctvo sa rozprestiera na necelých desaťtisíc hektároch a ročne vyprodukuje úctyhodných 32 miliónov litrov moku. Paradoxne, hoci v zahraničí zbierame medaily, doma narážame na zmenu spotrebiteľského správania. Ľudia čoraz častejšie hľadajú zdravie, nie opojenie.
Pokles záujmu o klasické víno je citeľný a čísla hovoria jasnou rečou. Spotreba sa prepadla o 15 až 20 percent. Tento trend núti producentov prehodnotiť stáročné postupy a pozrieť sa pravde do očí.
„Tie vína ale máme, takže buď skrachujeme, alebo budeme hľadať nové trendy,“ pomenovala situáciu bez prikrášľovania riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová-Pátková.
Čistá šťava bez chémie boduje
Odpoveďou na klesajúci dopyt po alkohole sa stávajú hroznové nápoje, ktoré si zachovávajú chuť odrody, no nezaťažia organizmus. Najjednoduchšou a čoraz populárnejšou cestou je čistá hroznová šťava. Nejde o bežný džús z koncentrátu, ale o produkt, ktorý vzniká priamo vo vinici.
„Hroznová šťava sa totiž iba vylisuje hrozno a iba sa jemne zahreje, pasterizuje, nič sa k tomu nepridáva. Je to bez akýchkoľvek chemických konzervačných látok,“ vysvetľuje proces výroby Kaňuchová-Pátková.
Vizuálne pritom môže takýto nápoj ľahko zmiasť aj skúsené oko. Lukáš Berta zo strekovského rodinného vinárstva opisuje, že výsledok závisí od spracovania.
„Je v podstate skoro úplne číre, človek by si to aj pomýlil s vínom. Potom môžete mať aj druhú variantu, a to je jemne zakalené. Tým, že sa to pasterizuje, nedokážeme úplne dopredu predikovať, akým spôsobom sa niektoré zložky vyzrážajú,“ hovorí vinár.
Za absenciu alkoholu si priplatíte
Druhou, technologicky náročnejšou vetvou, sú dealkoholizované vína. Tie sú určené pre fajnšmekrov, ktorí sa nechcú vzdať komplexnej chuti fermentovaného nápoja, no z rôznych dôvodov nemôžu alebo nechcú piť alkohol.
Výroba takéhoto nápoja je paradoxne zložitejšia než pri klasike. Samuel Waldner, obchodný riaditeľ vinárstva z Topoľčianok, upozorňuje na ekonomický rozmer tohto procesu: „Najprv sa musí vyrobiť ako víno a následne sa dealkoholizovať, takže s tým súvisí možno aj tá trošku vyššia cena.“
Budúcnosť patrí triezvosti
Globálny trh sa mení a Slovensko nie je izolovaným ostrovom. Nealkoholické alternatívy momentálne tvoria približne sedem percent svetovej produkcie, no prognózy sú odvážne. Očakáva sa, že tento podiel narastie až na pätinu, pričom postupne ukrojí z koláča tradičným vínam.
Tento posun je viditeľný najmä počas sviatkov a osláv Nového roka, kedy stúpa dopyt po nealkoholických „bublinkách“.
