Nová daň zo sladených nealkoholických nápojov priniesla štátu výrazne viac peňazí, než sa pôvodne očakávalo. Napriek vyšším cenám Slováci malinovky, energetické nápoje či sirupy nekupovali výrazne menej a štátna pokladnica si za prvý rok pripísala takmer 100 miliónov eur.
Daň zavedená od začiatku roka 2025 sa rýchlo zaradila medzi významné príjmové položky verejných financií. Hoci cieľom opatrenia bolo aj obmedzenie spotreby sladených nápojov, prax ukázala, že spotrebitelia si na vyššie ceny zvykli a výpadok v predaji nebol taký výrazný, ako predpokladali analytici. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Výnos prekonal očakávania štátu
Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky priniesla daň zo sladených nealkoholických nápojov za celý rok 2025 do štátneho rozpočtu 98,6 milióna eur. Ide o citeľne vyššiu sumu, než s akou rátalo ministerstvo pri jej zavádzaní. Pôvodné odhady totiž vychádzali z predpokladu, že spotrebitelia sa pred zavedením dane výraznejšie predzásobia a následne nákupy obmedzia.
Najviac zaplatili klasické sladené nápoje
Takmer tri štvrtiny celkového výnosu pochádzali z tradičných sladených nápojov. Nasledovali energetické nápoje a sirupy, zatiaľ čo instantné sladené nápoje sa na celkovom výbere podieľali menej než jedným percentom.
Analytici zároveň upozorňujú, že predaj všetkých typov sladených nápojov medziročne klesol približne o 14 percent. Najvýraznejší pokles zaznamenali sirupy. Výnimkou boli energetické nápoje, ktorých predaj mierne vzrástol aj napriek vyššej cene.
Ceny rástli viac než samotná daň
Počas roka sa ceny sladených nápojov zvyšovali opakovane a v niektorých obdobiach rástli rýchlejšie, než by zodpovedalo samotnému daňovému zaťaženiu. Ku koncu roka však začali postupne klesať. V porovnaní s rokom 2024 sú však tieto nápoje v priemere drahšie približne o 25 percent.
Súčasť konsolidácie verejných financií
Daň zo sladených nealkoholických nápojov bola jedným z konsolidačných opatrení prijatých na rok 2025. Vzťahuje sa na všetky balené nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami – či už ide o výrobky určené na priamu konzumáciu, alebo koncentráty, ktoré sa pred pitím riedia vodou, ľadom alebo oxidom uhličitým. Súčasťou dane sú aj energetické nápoje.
Ministerstvo hovorí o štandardnom nástroji
Rezort financií argumentoval pri zavádzaní dane tým, že ide o bežný fiškálny nástroj využívaný v mnohých členských krajinách Európskej únie aj mimo nej. Podľa Ministerstvo financií Slovenskej republiky má daň pomôcť regulovať spotrebu tzv. negatívnych externalít, medzi ktoré patria aj sladené nealkoholické nápoje.
Výhľad na ďalšie roky
Štát pôvodne počítal s tým, že v prvom roku výber dane dosiahne približne 80 miliónov eur. Už teraz je však jasné, že realita tieto očakávania výrazne prekonala. V ďalších rokoch ministerstvo financií predpokladá, že výnos z dane presiahne hranicu 100 miliónov eur ročne. Prvé čísla tak naznačujú, že spotrebitelia zaplatili na sladených nápojoch viac, než štát pôvodne plánoval.
Sladené nápoje zvyšujú riziko obezity
Sladené nápoje, ako sú sýtené limonády, energetické nápoje či niektoré ovocné džúsy, zvyšujú riziko obezity, zubného kazu a viacerých chronických ochorení vrátane rakoviny, cukrovky a srdcových problémov.
Tieto nápoje patria v mnohých krajinách medzi hlavné zdroje príjmu cukru, pričom majú minimálnu alebo nulovú výživovú hodnotu.
Hoci 116 krajín zdaňuje aspoň niektoré sladené nápoje, väčšina sa zameriava len na limonády a energetické nápoje. Iné výrobky s vysokým obsahom cukru – ako ovocné džúsy, sladené mliečne nápoje či hotové kávy a čaje – zostávajú často nezdanené.
Zdravšie alternatívy by mali byť cenovo dostupné
WHO zistila, že dane na sladené nápoje sa väčšinou odvíjajú od ceny alebo objemu nápoja. Menej než štvrtina krajín však zdaňuje nápoje podľa množstva pridaného cukru, hoci práve tento prístup WHO odporúča ako účinnejší. Takéto dane totiž motivujú výrobcov aj spotrebiteľov prechádzať na výrobky s nižším obsahom cukru alebo bez cukru.
Takmer polovica krajín, ktoré zdaňujú sladené nápoje, zároveň uvaľuje dane aj na balenú vodu. WHO tento postup kritizuje a upozorňuje, že zdravšie alternatívy by mali zostať cenovo dostupné.
Zo 116 krajín, ktoré uplatňujú dane na sladené nápoje, len desať vyčleňuje výnosy z týchto daní priamo na zdravotné programy.
„Lacný alkohol podporuje násilie, úrazy a choroby. Kým priemysel dosahuje zisky, verejnosť nesie zdravotné dôsledky a spoločnosť znáša ekonomické náklady,“ zdôraznil Etienne Krug, riaditeľ oddelenia WHO pre determinanty zdravia, podporu zdravia a prevenciu.
