Obavy z nákazy na farmách vyvolali medzi Slovákmi vlnu panických nákupov trvanlivého mlieka a mäsa. Ak sa situácia nezlepší, môže to viesť k obmedzenej ponuke a rastu cien v obchodoch.
Hromadné nakupovanie trvanlivých potravín
Slováci sa obávajú, že dostupnosť mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov sa v dôsledku nákazy zníži, čo by mohlo ovplyvniť aj ich ceny. Mnohí preto začali nakupovať do zásoby, pričom najväčší záujem je o trvanlivé mlieko.
Podľa odborníkov zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) môže vývoj na trhu závisieť od rozsahu šírenia nákazy. „Či bude dostatok alebo nie, bude záležať od toho, aká bude nákazová situácia. Či bude viac ohnísk alebo nie,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Psychológia spotrebiteľov: Strach a panika ovplyvňujú trh
Skúsenosti z minulosti ukazujú, že strach zo zdražovania či nedostatku môže vyvolať nákupnú paniku. Pred niekoľkými mesiacmi sa to prejavilo masovým výkupom vajec po výskyte vtáčej chrípky vo veľkochove. Teraz môže byť scenár podobný aj pri mliečnych produktoch, ako sú mlieko či maslo.
Po potvrdení nákazy v chove dojníc pri obci Baka musela dunajskostredská mliekareň obmedziť produkciu. Podľa dostupných informácií jej momentálne chýba približne tretina surového mlieka, ktoré by za normálnych okolností spracovala.
Možný rast cien
Ak sa nákaza rozšíri a spracovanie mlieka bude obmedzené aj v ďalších mliekarňach, môže to znamenať nárast cien. Liter polotučného čerstvého mlieka sa už viac ako rok predáva približne za 90 centov, pričom väčšina pochádza zo slovenských a českých fariem. Výpadok mlieka a mäsa zo zvierat, ktoré musia byť aktuálne utratené, môže mať dlhodobé následky – ich nedostatok môže byť citeľný ešte niekoľko rokov.
Čo bude ďalej?
Situácia zostáva neistá a odborníci odporúčajú zachovať rozvahu pri nakupovaní. Aj keď môže dôjsť k dočasnému výpadku niektorých produktov, panické nakupovanie môže situáciu ešte viac zhoršiť. O ďalšom vývoji budú rozhodovať najbližšie týždne, pričom farmári, spracovatelia aj obchodníci budú pozorne sledovať šírenie nákazy a jeho dopady na trh.
Viac sa o víruse SLINTAČKA a KRÍVAČKA vyjadrili v Téme s Petrom Bielikom aj Jozef Bíreš, bývalý ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a Matej Dobšovič, riaditeľ ZOO Bratislava. Rozhovor nájdete TU.
Čo je slintačka a krívačka?
Slintačka a krívačka je závažná, vysoko nákazlivá, horúčkovitá vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dosahmi. Postihuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a ostatné raticové prežúvavce. Pôvodcom slintačky a krívačky je aphthovirus z čeľade Picornaviridae, ktorý je vo vonkajšom prostredí relatívne vysoko odolný.
Diagnostikovaných bolo sedem základných typov vírusu SLAK, označujú sa ako typ O, A, C (európske typy), SAT1, SAT2, SAT3 (africké typy) a typ Asia1 (ázijský typ). Na túto chorobu nejestvuje liečba, všetky postihnuté zvieratá treba utratiť a neškodne zlikvidovať.
Zdrojom infekcie sú choré živé alebo mŕtve zvieratá, ich sekréty, exkréty a všetky produkty pochádzajúce z nich. Vírus schopný infikovať ďalšie jedince sa vylučuje najmä slinami, lymfou a tkanivom odpadávajúcich stien z prasknutých pľuzgierov, ako aj mliekom, močom, výkalmi, semenom a vydychovaným vzduchom. Z hľadiska nákazy je mimoriadne nebezpečná skutočnosť, že vylučovanie vírusu sa začína už počas inkubačnej doby choroby, teda v čase, kedy nie sú pozorované ešte žiadne klinické príznaky.
Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom. Toto ochorenie je zriedka fatálne u dospelých jedincov (úhyn maximálne do 5 percent), častejšie býva vysoká úmrtnosť u mladých zvierat (50 – 100 percent) v dôsledku zápalov srdcového svalu alebo nedostatku mlieka pri infekcii matky.
V súčasnom období je vakcinácia proti slintačke a krívačke v Európskej únii zakázaná a je možná len núdzová vakcinácia po potvrdení choroby.
Na človeka sa prenáša táto choroba len veľmi zriedkavo. Z minulosti je známych iba niekoľko prípadov sprevádzaných horúčkami a pľuzgiermi v ústach, na prstoch rúk i nôh. V rokoch 1921 až 2007 zaznamenali na svete približne len 40 prípadov nákazy človeka vírusom SLAK.
Mimoriadne riziko predstavuje mäso a produkty z chorých alebo nakazených zvierat, ako aj všetky druhy zvierat, ale najmä tie, ktoré sa pohybujú v blízkosti chovných priestorov, či už domáce alebo voľne žijúce zvieratá vrátane hlodavcov, vtákov, hmyzu.
V Československu sa slintačka a krívačka objavila naposledy pred viac ako polstoročím v prvej polovici 70. rokov minulého storočia. Vírus prenikol na naše územie z juhovýchodnej Európy, pričom nákaza sa vyskytla celkove vo vyše 170 ohniskách.
