Rokovanie tripartity prinieslo zmeny v cenách energií. Sociálne podniky a domácnosti čakajú napríklad drahšie ceny elektrickej energie.
Tripartita na svojom zasadnutí odsúhlasila novú vyhlášku regulačného úradu ÚRSO. Táto zmena prinesie zdraženie elektrickej energie pre domácnosti.
Ako sme informovali, podľa návrhu ÚRSO, ktorý počíta s citeľným navýšením ceny elektriny, by základná cena za megawatthodinu mala vzrásť z dnešných 61 eur na 72,7 eura. To však nie je jediný problém – vyššie má ísť aj koeficient, ktorý túto cenu ešte zvyšuje.
Skokový nárast cien
Analytici upozorňujú, že výsledná suma môže pre bežných odberateľov v konečnom dôsledku znamenať reálne zdraženie. Ak sa nová základná cena skombinuje s navrhovaným koeficientom, môže sa výsledná hodnota vyšplhať na približne 104 eur za megawatthodinu.
Pre mnohé domácnosti to znamená, že mesačné výdavky na elektrinu môžu narásť o niekoľko eur, čo je pri aktuálnych životných nákladoch ďalšia nepríjemná záťaž.
„Komoditná časť regulovanej ceny pôjde výrazne hore a hoci otáznik stále visí nad ostatnými položkami koncovej ceny, už dnes sa dá prakticky s istotou povedať, že regulovaná dodávka elektriny pôjde cenovo hore,“ ozrejmil Radovan Potočár, analytik energie-portal.sk, dodávajú Aktuality.
Zásah do cien pocítia všetci koncoví odberatelia, pričom zmien má byť viacero, ktoré sa dotknú aj sociálnych podnikov. Vláda pritom argumentovala, že sa regulovanými cenami pokúsi ochrániť 90 percent domácností.
Pevné lehoty na použitie zisku
V rámci diskusií sa podľa Denníka N objavili aj úvahy o zvýšení DPH pre sociálne podniky z 5 % na 19 %, no táto zmena sa napokon do finálneho návrhu nedostala.
Dôležitým pravidlom je obmedzenie podielu subdodávateľov – po novom môžu sociálne podniky realizovať zákazky maximálne s 20-percentným zastúpením subdodávok. Menia sa aj podmienky pre konzorciá tvorenými sociálnymi podnikmi a bežnými firmami.
Vyrovnávací príspevok na podporu pracovných miest bude môcť dosiahnuť najviac výšku minimálnej mzdy. Pokiaľ firma nedokáže zamestnanca začleniť na bežný pracovný trh, dotácia klesne. Výnimku dostanú len pracovníci s ťažkým zdravotným znevýhodnením.
Nová legislatíva stanovuje aj pevné lehoty na použitie zisku. Podniky budú musieť zisk investovať do sociálnych aktivít do dvoch rokov. Ak tak neurobia, pripadne štátu. Rovnaká povinnosť platí aj pri zániku podniku v kratšom časovom období.
Cieľom týchto opatrení je zabezpečiť, aby finančné prostriedky sociálnych podnikov zostali v systéme a neslúžili na iné účely.
Rozdiely pri cenách
Rok 2025 prinesie podľa odborníkov aj značné rozdiely v cenách tepla. Ich regulácia je pomerne komplikovaná, keďže na Slovensku funguje viac než 800 teplárenských systémov, pričom každý má iné vstupy, technológie či investície, dodáva Startitup.
ÚRSO oznámil, že v niektorých mestách bude teplo drahšie o desiatky percent – najmä tam, kde sú teplárne závislé od plynu a predtým čerpali dotácie. Inde môžu ceny klesnúť, napríklad tam, kde sa používa lacnejšia biomasa, uhlie alebo moderné technológie.
Podobne ako pri plyne aj tu cenu zvyšuje vyššia sadzba DPH. ÚRSO preto odporúča sledovať ceny bez dane, aby bolo jasné, aký vplyv má na poplatky samotná regulácia.
Rozdiely medzi regiónmi ovplyvnila aj reakcia jednotlivých podnikov na nedávnu energetickú krízu. Tie, ktoré prešli na lacnejšie palivá, dokázali udržať ceny stabilnejšie.
Nesledujú dohodu
Kritické hlasy prichádzajú z radov opozície. Napríklad strana SaS varuje, že rezort hospodárstva zatiaľ nezverejnil dokument, ktorý by stanovoval regulované ceny tepla a plynu pre tento rok. Domácnosti a správcov bytov tak ministerstvo drží v neistote, pretože netušia, akú výšku zálohových platieb nastaviť. Roman Viskupič situáciu označil za „manažérske zlyhanie, aké sme tu ešte nemali“.
SaS kritizuje aj postup ÚRSO, ktorý podľa Karola Galeka poslal novú vyhlášku na schválenie bez štandardného pripomienkového konania. Zároveň sa pýta, prečo ministerka nepripravila nariadenie o energopomoci, ktoré by podľa liberálov vnášalo do systému viac transparentnosti.
Strana pripomína aj dohodu so Slovenskými elektrárňami z roku 2022, ktorá mala zabezpečiť lacnejšiu elektrinu až do roku 2027. Galek upozorňuje, že najnovší návrh ÚRSO nereflektuje na túto dohodu a pýta sa, prečo vláda mení svoj prístup.
Hrozí rekordné zdražovanie elektriny
V prípade nedodržania dohody a štátnych kompenzácií rozdielu, bude podľa SaS minister financií nútený hľadať približne 260 miliónov eur na dotácie. Podľa Galeka tak „ľudia zaplatia elektrinu dvakrát: raz vo faktúrach a druhýkrát cez dane“.
Liberáli apelujú na vládu, aby urýchlene pripravila jasné pravidlá energopomoci na roky 2025 a 2026. Inak podľa nich hrozí rekordné zdražovanie elektriny a zhoršenie životnej úrovne obyvateľov.
