Finančná realita slovenských domácností nie je práve lichotivá. V porovnaní s okolitými krajinami máme jeden z najnižších objemov čistého finančného majetku na obyvateľa, no zároveň patríme medzi štáty s vysokou mierou zadlženia. Jednoducho povedané, priemerný Slovák dlhuje viac, než koľko má k dispozícii v peniazoch a investíciách. Táto kombinácia je v regióne výnimočná a zároveň riziková.
Čistý finančný majetok, teda úspory a investície po odpočítaní dlhov, je dôležitým ukazovateľom finančnej istoty. Ukazuje, ako dobre dokáže domácnosť zvládnuť nečakané výdavky, výpadok príjmu alebo ekonomickú krízu. Hoci sa tento ukazovateľ na Slovensku za posledné roky zvýšil, v porovnaní so susedmi stále výrazne zaostávame. Problém nie je len v nízkej výške úspor, ale aj v tom, že dlhy rástli rýchlejším tempom než majetok.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že veľká časť peňazí Slovákov nie je ľahko dostupná. Úspory sú často uložené na bežných účtoch s minimálnym zhodnotením alebo viazané v dôchodkových pilieroch, ku ktorým sa v prípade núdze nedá jednoducho dostať. Ak príde zdražovanie, rast úrokov alebo strata práce, domácnosti nemajú dostatočný finančný vankúš a sú odkázané na ďalšie požičiavanie.
Česi a ostatní susedia nám utekajú
Pri pohľade za hranice je rozdiel ešte výraznejší. Česká republika je v rámci regiónu jasným príkladom krajiny, kde sa domácnostiam darí budovať majetok efektívnejšie. Priemerný Čech má niekoľkonásobne vyšší čistý finančný majetok než Slovák a tempo jeho rastu je omnoho rýchlejšie. To znamená vyššiu životnú úroveň aj väčšiu odolnosť voči krízam.
Zaujímavé je, že v niektorých ukazovateľoch nás už predbehli aj krajiny, ktoré sme v minulosti považovali za chudobnejšie. Rumunsko sa v hodnote majetku na obyvateľa dostalo pred Slovensko, pričom Rumuni majú zároveň nižší priemerný dlh. V iných štátoch strednej a východnej Európy síce dlh existuje, no je vyvážený rastúcimi aktívami. Na Slovensku tento balans chýba.
Rozdiely medzi krajinami sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov:
- domácnosti inde investujú väčšiu časť úspor, nielen ich držia na účtoch
- rast dlhu je sprevádzaný ešte rýchlejším rastom majetku
- vyššie príjmy a lepšie podmienky umožňujú ľuďom viac sporiť
Výsledkom je, že kým susedia postupne znižujú pomer dlhu k úsporám, Slovensko sa dlhodobo pohybuje v pásme, kde dlhy prevyšujú finančný majetok.
Prečo je slovenská domácnosť zraniteľná?
Jedným z hlavných dôvodov slabšej finančnej kondície je štruktúra majetku. Významnú časť tvoria dôchodkové úspory, ktoré síce majú význam do budúcnosti, no dnes nepomôžu pri splácaní úverov či riešení náhlej finančnej tiesne. Zároveň sa Slováci investovaniu často vyhýbajú, či už pre obavy z rizika, nízku finančnú gramotnosť alebo nedôveru vo finančné inštitúcie. Peniaze tak strácajú hodnotu pod vplyvom inflácie.
Ako uviedla pravda.sk, ďalším faktorom je vysoké zaťaženie práce. Najmä nízkopríjmové domácnosti majú po zaplatení daní a odvodov len malý priestor na tvorbu rezerv. K tomu sa pridávajú rastúce životné náklady, drahšie bývanie a úvery. V posledných rokoch sa navyše začali prejavovať úsporné opatrenia štátu, ktoré znižujú čisté príjmy rodín. Mnohým domácnostiam tak zostáva menej peňazí, než by potrebovali na sporenie či investovanie.
Vysoké dlhy, slabé úspory a obmedzený prístup k likvidným peniazom spôsobujú, že aj menší ekonomický otras môže slovenskú domácnosť dostať pod výrazný tlak. Práve v tom sa najviac ukazuje rozdiel medzi Slovenskom a krajinami, ktoré dokázali spojiť rast zadlženia s rastom reálneho bohatstva.
