Začiatok roka priniesol cenový otras, aký si Slovensko nepamätá niekoľko rokov. Inflácia dosiahla 4 percentá a len v samotnom januári ceny medzimesačne vyskočili o 1,8 percenta. Ide o najvýraznejší mesačný nárast za posledné tri roky, porovnateľný s obdobím inflačnej vlny v rokoch 2022 a 2023.
Podľa riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa Filipa Kužmu ide o jeden z najvýraznejších nárastov za posledné obdobie. Prudké zdraženie sa tak stalo realitou, ktorá okamžite zasiahla rozpočty domácností. Problematike sa venoval portál Noviny.
Dane ako spúšťač problémov
Za cenovým pohybom na začiatku roka stoja najmä legislatívne zásahy, ktoré sa tradične zavádzajú práve v januári. „Konkrétne v tomto roku vidíme, že v januári sa zvýšila sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 na 23 percent v prípade takzvaných nezdravých potravín s vysokým obsahom cukru a soli,“ uviedol Kužma.
Zmena daňového zaťaženia sa okamžite premietla do cien na pultoch. Spotrebitelia tak pocítili dopady úprav skôr, než sa stihli prispôsobiť novým podmienkam.
Bývanie pod tlakom rastu cien energií
Zdražovanie sa neobmedzilo iba na potraviny. Výrazný rast zaznamenali aj náklady na bývanie. Ceny tepla vzrástli o 28 percent, plyn zdražel o 6,6 percenta a elektrina o 4,8 percenta. Nahor išli aj ceny vodného a stočného.
Časť tohto nárastu síce tlmia štátne energodotácie, ktoré majú domácnostiam pomôcť s rastúcimi nákladmi, no celkový tlak na rodinné rozpočty je citeľný.
Menej impulzov, viac počítania
Obchodníci už podľa Kužmu vo svojich dátach pozorujú zmenu správania zákazníkov. Domácnosti prehodnocujú priority a obmedzujú výdavky, ktoré nepovažujú za nevyhnutné.
„My to vidíme aj v rozhovoroch s napríklad obchodníkmi, ktorí na základe svojich dát vidia, že ľudia sa uchyľujú k nakupovaniu, či už diskontnejších produktov, nakupujú menej, napríklad výživových doplnkov, takých tých luxusnejších vecí. Čiže je tu aj otázka toho, že ako veľmi šetríme na kvalite nášho života,“ uviedol Kužma.
Úsporný režim sa tak netýka len veľkých investícií, ale aj každodenných rozhodnutí pri nákupoch.
Odkaz smerom k zákonodarcom
Kužma zároveň upozorňuje, že konsolidácia verejných financií dopadla najmä na bežných spotrebiteľov. Pri nastavovaní ekonomických opatrení by sa podľa neho malo viac prihliadať na ich konkrétny dosah na domácnosti.
„Dôležité je premýšľať, nerobiť veci na poslednú chvíľu formou rôznych náhlych legislatívnych úprav, ktoré potom vedia vyústiť v nie najlepšie konzekvencie,“ uviedol.
Miernejší vývoj v ďalších mesiacoch?
Hoci začiatok roka priniesol prudký cenový nárast, prognózy naznačujú postupné upokojenie. Podľa Kužmu by inflácia už nemala výrazne rásť. „Keď sa pozeráme na tie prognózy, ktoré máme k dispozícii, tak vidíme, že tento rok inflácia pravdepodobne vyvrcholila už ako sme spomínali v januári a najnovšia prognóza ministerstva financií z februára tohto roka ukazuje, že by sa mala tohtoročná inflácia dostať niekde na úroveň 3,8 percenta,“ povedal Kužma.
Vývoj cien potravín bude podľa neho závisieť aj od situácie na globálnych trhoch. Stabilizácia alebo mierny pokles nie je vylúčený. „Čiže nie je to najpozitívnejšie správa, ale horšie by už veľmi pravdepodobne nemalo byť,“ dodal.
