Mnohí Slováci veria, že ich úspory budú stačiť na dôstojnú starobu. Realita však ukazuje, že očakávania sú často mimo skutočných možností. Hoci si väčšina ľudí peniaze na dôchodok odkladá, ich prístup je neraz chaotický, bez jasného cieľa a s minimálnym zhodnotením. Dôsledky tejto nepripravenosti môžu byť nepríjemným prekvapením – najmä pre tých, ktorí dnes patria k lepšie zarábajúcim.
Svetlá predstava verzus tvrdý náraz
Zhruba dve tretiny Slovákov nad 50 rokov predpokladajú, že po odchode z práce ich životná úroveň klesne. Ako sa uvádza na Finreport.sk, A nie je to len o pesimizme. Aj tí, ktorí už penziu poberajú, priznávajú, že zmeny pocítili, niektorí zásadne. Zatiaľ čo medzi budúcimi dôchodcami prevláda obava, u tých, ktorí už dôchodok poberajú, sa znižovanie životného štandardu potvrdzuje približne v 59 % prípadov. Hoci Slováci vnímajú situáciu pesimistickejšie než ich českí susedia, problém je v oboch krajinách veľmi podobný.
Manažéri v pasci systému
Najväčšie obavy z budúcnosti majú paradoxne ľudia na vedúcich pozíciách. Ich platy sú síce nadpriemerné, ale dôchodok z prvého piliera im situáciu nezachráni. Systém totiž obmedzuje výpočet penzie, takže ak niekto zarába viac než trojnásobok priemernej mzdy, jeho vyššie odvody sa do výsledného dôchodku výraznejšie nepremietnu. A tak hoci manažéri odvádzajú do systému veľké peniaze, ich dôchodky budú skromnejšie, než čakajú. Riešenie? Využívanie druhého piliera a hlavne aktívne šetrenie a investovanie.
Sporenie áno, ale bez stratégie
Pozitívom je, že väčšina Slovákov si na dôchodok odkladá. Iba necelých 17 % tvrdí, že si na starobu neschovávajú nič. No len malá časť tých, čo si odkladajú, má jasný cieľ. Najčastejším dôvodom sporenia nie je penzia, ale nešpecifikované účely alebo neočakávané výdavky. Iba niečo vyše štvrtiny respondentov otvorene priznalo, že ich cieľom je zabezpečiť si príjem na dôchodku.
Zaujímavým javom je aj to, ako si ľudia plánujú úspory užívať. Viac než 60 % Slovákov plánuje peniaze minúť na zážitky – cestovanie, relax v kúpeľoch či iné formy oddychu. Tento trend je o niečo silnejší než u Čechov. Títo ľudia budú mať v dôchodku poriadne tvrdý stret s realitou. Chuť užívať si penziu pritom rastie so vzdelaním a príjmom. Naopak, ľudia s nižším vzdelaním a príjmom volia opatrnejší prístup a myslia skôr na nepredvídateľné udalosti.
Investovanie ako nevyužitá príležitosť
Kameňom úrazu je, že hoci si mnohí odkladajú, s investovaním sa to má horšie. Iba necelá tretina Slovákov necháva svoje peniaze zarábať. A práve pravidelné investovanie môže byť kľúčom k stabilnému dôchodku. Z dlhodobého hľadiska ide o najefektívnejší spôsob, ako peniaze ochrániť pred infláciou a znásobiť ich hodnotu. Riziko, ktoré investovanie nesie, je síce reálne, no pri dôchodkových cieľoch s dlhým časovým horizontom je prijateľné – ak je stratégia správne nastavená.
Miera investovania výrazne súvisí so vzdelaním. Kým medzi vysokoškolákmi investuje takmer 39 %, u ľudí s výučným listom je to sotva pätina. Podobne to je aj s výškou príjmu – čím viac človek zarába, tým častejšie investuje. To potvrdzuje aj dlhodobo sledovaný Index investičnej gramotnosti, podľa ktorého zaostávajú predovšetkým ľudia s nízkym vzdelaním.
Vzdelanie ako základ bezpečnej budúcnosti
Z tohto všetkého vyplýva, že investičná gramotnosť hrá kľúčovú úlohu. A tá by mala byť posilňovaná už v detstve. Ak sa mladí ľudia naučia narábať s financiami včas, pravdepodobnosť, že budú v dospelosti schopní zodpovedne plánovať svoju budúcnosť, výrazne stúpne.
Finančné vzdelávanie by preto nemalo byť výsadou len stredných a vysokých škôl. Čím skôr sa dostane do učebníc základných škôl, tým väčšia šanca, že budúci dôchodcovia nebudú čeliť tvrdej realite s prázdnou peňaženkou.
