Slováci patrili dlhé roky k šporovlivým národom. Neinvestovali. ale kraľovali termínované vklady a sporiace účty. No aj s tým už je v poslednej dobe koniec. Správanie Slovákov v oblasti financií prechádza výraznou zmenou.
Kým v minulosti bolo odkladanie peňazí na horšie časy prirodzenou súčasťou rodinného rozpočtu, dnes čoraz viac ľudí pochybuje o tom, či má takýto prístup ešte význam. Podľa prieskumu investičnej spoločnosti 365.invest až 25 % opýtaných súhlasí s tvrdením, že nemá zmysel šetriť, keď úspory znehodnocuje inflácia.
Práve rast cien je hlavným dôvodom tejto zmeny myslenia. Inflácia na úrovni 4 % (CPI) znamená, že peniaze uložené na bežnom účte bez akéhokoľvek zhodnotenia strácajú svoju kúpnu silu rýchlejšie ako kedysi. Inými slovami, za rovnakú sumu si dnes ľudia kúpia menej než pred rokom. Tento pocit postupného „miznutia“ hodnoty peňazí vedie mnohých k otázke, či má vôbec význam vytvárať finančné rezervy.
Medzi hlavné dôvody, prečo Slováci prestávajú veriť sporeniu, patria najmä:
- rast cien tovarov a služieb,
- znižovanie reálnej hodnoty peňazí na účtoch,
- obava, že úspory stratia hodnotu rýchlejšie, než ich stihnú využiť,
- presvedčenie, že je lepšie minúť peniaze okamžite.
Míňanie naberá na obrátkach, cestovanie láme rekordy
Zaujímavé je, že strata dôvery v sporenie nevedie k väčšej opatrnosti, ale práve naopak. Namiesto šetrenia rastie spotreba. Dáta z decembra a z celého roka 2025 ukazujú historicky silný záver roka v cestovnom ruchu. Počet ubytovaných hostí medziročne stúpol o viac než 14 %, pričom výraznú časť tvorili zahraniční návštevníci. Aktivita však rástla aj medzi domácimi.
Tento jav odborníci označujú ako takzvanú inflačnú lavínu. Mechanizmus je jednoduchý. Keď ľudia viac míňajú, zvyšuje sa dopyt. Vyšší dopyt následne tlačí ceny nahor. Každý nový návštevník zvyšuje atraktivitu destinácie, čo sa premieta do drahších služieb, vyšších cien prenájmov aj rastu cien nehnuteľností.
Bežný spotrebiteľ tak svojou zvýšenou spotrebou nepriamo podporuje ďalší rast cien. Najväčší úžitok z tejto situácie pritom nemajú tí, ktorí míňajú, ale najmä vlastníci nehnuteľností a aktív, ktorých hodnota rastie spolu s dopytom.
Keď peniaze na účte strácajú, aktíva môžu prinášať výnos
Zmena správania Slovákov sa dá ilustrovať na jednoduchom príklade. Rodina, ktorá má na bežnom účte uložených 20 000 eur bez zhodnotenia, pri súčasnej inflácii každoročne prichádza o stovky eur v reálnej hodnote. Peniaze síce fyzicky nezmiznú, no ich kúpna sila sa znižuje.
Ak by však rovnakú sumu investovala napríklad do realitného fondu, mohla by podľa modelového príkladu dosiahnuť ročný výnos v stovkách eur. Rozdiel medzi pasívnym držaním peňazí a ich zhodnocovaním je tak čoraz výraznejší.
Podľa odborníkov ide o varovný signál. Ak štvrtina populácie rezignuje na sporenie, znamená to zásadný posun v myslení. Ľudia sa snažia využiť hodnotu peňazí okamžite, skôr než ju zníži inflácia. Tento prístup síce krátkodobo prináša pocit istoty a okamžitého úžitku, no z dlhodobého hľadiska môže predstavovať riziko.
Slováci dnes menej veria peniazom uloženým na účte a viac dôverujú prítomnému okamihu. Práve táto zmena prístupu výrazne ovplyvňuje ekonomické správanie domácností a zároveň sa podieľa na ďalšom raste cien v ekonomike.
