Ak sa niekedy cítite smutne, že z výplaty vám veľa neostane, nie ste sami. Slovensko sa v roku 2024 stalo nešťastným držiteľom prvenstva – naši občania majú najnižšiu čistú kúpnu silu spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Aj keď sa platy na papieri môžu javiť ako zlepšujúce, realita je oveľa pochmúrnejšia. Po prepočítaní na kúpnu silu (PPS), ktorá zohľadňuje reálne životné náklady, sa Slováci ocitli hlboko pod európskym priemerom.
Čo znamená PPS a prečo je dôležité?
Kým bežné porovnania platov v eurách môžu zavádzať, PPS – teda štandard kúpnej sily – odhaľuje skutočný obraz. Tento ukazovateľ ukazuje, koľko si človek môže v danej krajine za svoju výplatu reálne dovoliť. V praxi to znamená, že aj keď niekde zarábate viac, nemusíte mať vyššiu životnú úroveň, ak sú tam zároveň vyššie ceny. Na Slovensku PPS v roku 2024 predstavoval len 16 784 eur ročne, zatiaľ čo priemer EÚ bol 28 906 eur. Ako uviedol Euronews, rozdiel je priepastný.
Západ sa vzďaľuje, východ stagnuje
Zatiaľ čo v Luxembursku čistý ročný príjem prekročil 50-tisíc eur, na Slovensku je len zlomok tejto sumy. V Nemecku, Holandsku či Írsku sú bežné platy dvojnásobné až trojnásobné v porovnaní s tými našimi. A hoci sa často zdôrazňuje, že život v týchto krajinách je drahší, PPS ukazuje, že si ich obyvatelia stále dovolia viac ako my, aj po zohľadnení cien. Slovensko tak zaostáva nielen za západnou, ale aj strednou Európou. Maďarsko aj Rumunsko sú na tom podobne, no pred nami sú už aj krajiny ako Poľsko či Litva.
Ekonomická nesloboda a rastúci vplyv štátu
S nízkymi príjmami prichádza aj väčšia závislosť od štátu. Slováci sú čoraz viac odkázaní na dotácie, dávky a rôzne formy prerozdeľovania peňazí. To zároveň otvára dvere väčšej kontrole nad tým, ako žijeme, ako míňame a dokonca aj ako rozhodujeme. Prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti či vzdelaniu sa viac ako inokedy odvíja od štátnych zásahov. Čoraz častejšie sa tak hovorí o strate osobnej slobody a ekonomickej nezávislosti.
Kde sa stala chyba?
Aj napriek desaťročiam v EÚ a miliardám z eurofondov Slovensko stále nedokázalo vytvoriť prostredie, kde by sa dalo dôstojne žiť len z vlastnej práce. Naša produktivita, podnikateľské prostredie či investície do inovácií zaostávajú. A kým iné štáty napredujú, my bojujeme s rovnakými problémami – nízke mzdy, vysoké dane a odvodové zaťaženie, ktoré demotivuje zamestnancov aj zamestnávateľov.
Cítiť to v peňaženke aj v pocite slobody
V praxi sa táto ekonomická realita premieta do každodenného života. Slováci musia častejšie šetriť, obmedzovať výdavky a plánovať každý nákup. Dovolenky, bývanie či kvalitné vzdelanie sú často nedostupným luxusom. A keďže štát čoraz viac rozhoduje o tom, čo, kedy a komu dá, slabne aj pocit osobnej autonómie. Slovensko sa tak pomaly vzďaľuje od vízie modernej a slobodnej krajiny – nielen v ekonomike, ale aj v každodennom živote svojich občanov.
