Finančné opatrenia štátu čoraz citeľnejšie dopadajú na pracujúcich ľudí, najmä na rodiny s deťmi. Najnovšie skúsenosti ukazujú, že práve tí, ktorí sa snažia zvýšiť si príjem, môžu napokon prísť o stovky eur.
Príkladom je zdravotná sestra Zdena z Trnavy, ktorá sama vychováva tri deti. Napriek tomu, že pracuje na plný úväzok vo fakultnej nemocnici, jej príjem nestačí pokryť všetky životné náklady. Preto si po náročných službách privyrába ešte ďalšou prácou – stará sa o ťažko chorých pacientov v ich domácnostiach. Na jej príbeh poukázal portál Aktuality.
Jej pracovné tempo je extrémne – mesačne odpracuje viac než 200 hodín. Tvrdí, že všetky peniaze si poctivo zarobí a nejde o žiadny „ľahký zárobok“. Napriek tomu sa jej snaha zabezpečiť rodinu obrátila proti nej.
Po ročnom zúčtovaní jej z výplaty strhli 886 eur. Najprv predpokladala, že ide o chybu, no vysvetlenie bolo iné – problém vznikol kombináciou jej vyššieho príjmu a nastavenia daňového systému. Slovenské dane totiž posudzujú celkový ročný príjem, nie reálne pracovné zaťaženie alebo rodinnú situáciu. Keď sa jej príjmy z dvoch zamestnaní spočítali, prekročila hranicu približne 39 800 eur. Tým sa automaticky znížila nezdaniteľná časť základu dane, čo viedlo k nedoplatku takmer 400 eur.
Situáciu ešte zhoršili zmeny v daňových bonusoch na deti. Tie boli v poslednom období výrazne obmedzené a zároveň sa viažu na výšku príjmu. Pri vyšších zárobkoch sa nárok postupne znižuje, až úplne zaniká. V praxi to znamenalo, že Zdena mala nárok už len na bonus na najmladšie dieťa. Aj ten jej bol dodatočne krátený. Hoci počas roka dostala vyššiu sumu, po prepočte musela značnú časť vrátiť.
Pôžička na nedoplatky
Ako sama priznáva, o týchto limitoch nevedela. Zamestnávateľ jej bonus vyplácal priebežne, no konečný výpočet ukázal, že jej príjem bol na jeho plné uplatnenie príliš vysoký. Popri práci a starostlivosti o deti musí mesačne zvládať vysoké výdavky – 750 eur za bývanie a 550 eur na splátky úveru. Kvôli nečakanému nedoplatku si napokon musela pôžičku ešte navýšiť, aby zvládla aktuálne obdobie.
Celková suma, ktorú jej štát stiahol, pozostávala z dvoch častí: nedoplatku na dani a vrátenia časti daňového bonusu, ktorý jej bol počas roka vyplatený vo vyššej výške. Podľa analytikov však nejde o ojedinelý prípad. Dáta ukazujú, že konsolidačné opatrenia najviac zasahujú pracujúcich ľudí v produktívnom veku. Priemerná domácnosť prichádza o stovky eur ročne, pričom rodiny s deťmi sú postihnuté ešte výraznejšie.
Najväčšie straty zaznamenávajú viacdetné rodiny a živnostníci. Naopak, domácnosti bez pracovného príjmu či dôchodcovia pociťujú tieto zmeny len minimálne. Z celkového pohľadu tak vzniká paradoxná situácia – najväčšie finančné zaťaženie nesú tí, ktorí pracujú a zároveň sa starajú o výchovu detí.
