Andrej Papp žije v Ghane už roky, prevádzkuje plážový bar a guesthouse Sango Beach Resort. Akí sú domáci, koho víta v podniku najčastejšie a prečo si tak celkom nevie predstaviť návrat na Slovensko?
Domáci sú priateľskí, ale spoľahnúť sa na nich nedá
Ghančania sú ináč veľmi priateľskí a otvorení, chcú sa hneď zoznámiť. Všetci ovládajú angličtinu, keďže Ghana je bývalá britská kolónia. Ľudia sú tu veľmi zdvorilí a chcú pomôcť, aj keď nevedia alebo nemajú ako. Poradia, aj keď zle. Hlavne, že poradia.
Spoľahnúť sa na nich ale nedá. Ghančania sú pohodoví, čo je dobré na dovolenku, ale nie do práce. Sú nedochvíľni, čas pre nich nič neznamená.
Keď som na začiatku podnikania potreboval elektrikára alebo stolára, musel som sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti. Niekedy som na majstra čakal aj celý deň-dva. Nemohol som nič nerobiť, nikam ísť, pretože keby elektrikár prišiel a neuvidí ma, otočí sa a odíde preč…
Veľa času strácam mikromanažmentom. Rád by som sa na niekoho spoľahol, ale nemôžem. Keďže v Ghane v obchodoch nevydávajú bločky, nemôžem na nákup poslať zamestnanca. Vrátil by sa s inými cenami. Možno na prvýkrát nie, lebo ceny viem, ale na druhýkrát by povedal, že sa kvôli inflácii zdražovalo. Musím si tieto veci riešiť sám.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ghana je bezpečná, domáci žijú v bubline
Nikdy som sa v Ghane nebál. Sú tu síce slumové štvrte, po ktorých by som sa v noci s telefónom v ruke určite neprechádzal — ale bál by som sa len o telefón. Cez deň nie je problém.
Telefón je tu niečo, čo si všetci nemôžu dovoliť, pretože výplaty sa hýbu od 50 do 200 eur na mesiac a telefón nie je lacný. Ľudia tu majú obmedzené možnosti cestovať do zahraničia, takže telefón je častokrát ich jediné okno do sveta.
Množstvo ľudí žije v predstave, že všetci západniari sú milionári. Vidia, ako sem prichádzame s peniazmi a míňame. Neuvedomujú si, že je to dovolenka, a že tie peniaze musíme nejako najskôr zarobiť.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
