Pomerne často počúvam o Československu. Ghančania fandia futbalu a vďaka MS v Juhoafrickej republike, kde sa zúčastnil aj náš tím, vedia niektorí aj o Slovensku.
So školstvom majú značné problémy. Úroveň je veľmi nízka, a to aj napriek tomu, že za školy, aj tie základné, sa tu platí. Mnohé čašníčky neovládajú ani základnú matematiku a potrebujú kalkulačku.
Vedomosti z histórie a geografie majú všeobecne veľmi slabé. Školy dávajú veľký dôraz na štúdium Biblie, kresťanstvo je tu dodnes veľmi silné. Takmer 80 % obyvateľstva chodí každú nedeľu do kostola. Ja nie, z čoho boli niektorí aj pohoršení. Snažím sa vysvetľovať, že my v Európe na tieto veci už veľmi neveríme.
Ghana inak nie je veľmi turistická. Moje ubytovanie využívajú hlavne Európania, na bar chodí asi 95 % domácich plus Nigérijčania, ktorých tu žije množstvo.
Bar mi tiež pomohol preniesť sa cez pandémiu, keďže rok až dva nechodili takmer žiadni turisti. Zato domáci prišli aspoň na drink do baru. Ghančania majú takú náturu, že keď im dochádzajú peniaze, radšej si ukroja z jedla, ale na alkohol dajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Návrat na Slovensko?
Z Európy som odchádzal, pretože ma už nebavilo to neúmerné množstvo byrokracie. V Afrike sa mi zapáčilo, pretože je živelná, bez pravidiel a zbytočných papierov.
Po rokoch podnikania na jednom aj druhom kontinente som ale pochopil, že jeden aj druhý systém má niečo do seba. Je fajn, že jestvujú vedľa seba a my si môžeme vybrať.
A ten návrat na Slovensko? Neviem si to predstaviť. Po piatich rokoch voľného života v Ghane to znie pomerne stresujúco.
