Do konca mája musí každý správca doručiť obyvateľom bytov ročné vyúčtovanie nákladov na bývanie. Jednou z najdôležitejších položiek, ktorú si ľudia okamžite kontrolujú, sú náklady na teplo – teda vykurovanie a ohrev teplej vody. Rok 2024 však priniesol jednu zásadnú zmenu, ktorá hrá v prospech domácností – mimoriadne teplé počasie.
Podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie sa totiž rok 2024 zapísal ako najteplejší v histórii. To malo priamy dopad na spotrebu tepla v bytových domoch. Vykurovacia sezóna bola miernejšia, a preto sa kúriť jednoducho muselo menej.
Ako uviedol v tlačovej správe predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) Stanislav Janiš: „Teplári dodali svojim odberateľom v priemere o 1,7 % tepla menej ako v predchádzajúcom roku.“ Tento pokles spotreby znamená, že sa domácnosti nemusia obávať výrazných nedoplatkov z dôvodu nadmernej spotreby.
Ceny tepla pod kontrolou
Aj napriek všeobecnému rastu cien energií sa Slováci nemusia obávať zvyšovania cien tepla. Štát totiž pre rok 2024 opätovne zastropoval ceny pre domácnosti a vybraných koncových odberateľov. To znamená, že cena tepla ostala regulovaná. Výsledné preplatky alebo nedoplatky preto budú závisieť najmä od toho, ako boli nastavené zálohové platby počas roka. Ako doplnil Stanislav Janiš: „Konečná výška preplatkov resp. nedoplatkov tak bude závisieť od nastavenia výšky zálohových platieb.“
Ako sa vyúčtovanie počíta a kde môžu nastať nejasnosti
Vyúčtovanie nákladov na bývanie sa týka obdobia od 1. januára do 31. decembra a musí byť doručené najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. V prípade tepla sa náklady určujú na základe reálnej spotreby, ktorá je meraná zariadeniami umiestnenými na vstupe do bytových domov.
Správcovia alebo spoločenstvá vlastníkov sú zodpovední za samotné rozdelenie nákladov medzi jednotlivé byty. Pravidlá rozúčtovania upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva, ktorá bola v roku 2024 aktualizovaná. Nové pravidlá zaviedli tzv. „kontrolný mechanizmus“, ktorý má za cieľ férovejšie prerozdelenie nákladov. Po novom nesmie byť pomer medzi najnižšou a najvyššou jednotkovou cenou za meter štvorcový vyšší než 2,85-násobok. To v praxi znamená, že byty, ktoré sú energeticky náročnejšie, zaplatia o niečo viac, zatiaľ čo tie úspornejšie ušetria.
Preplatky a nedoplatky v praxi
To, či domácnosť dostane preplatok alebo bude musieť doplatiť, závisí od porovnania reálnych nákladov so sumou zaplatenou na zálohách. Ak zálohy počas roka pokryli menej než skutočné náklady, vznikne nedoplatok. Naopak, ak boli zálohy vyššie, domácnosť môže očakávať preplatok.
Ak niekto nesúhlasí s výpočtom, prvým krokom je obrátiť sa na správcu alebo spoločenstvo vlastníkov. Dodávateľ tepla totiž nie je zodpovedný za rozúčtovanie nákladov. V prípade, že sa problém nevyrieši, môže spotrebiteľ kontaktovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskú obchodnú inšpekciu alebo súd.
Čo je to dennostupeň a prečo ho nájdete vo vyúčtovaní
Mnoho ľudí sa stretne vo vyúčtovaní s pojmom „dennostupeň“, ktorý je pre bežného spotrebiteľa často neznámy. Ide o ukazovateľ, ktorý vyjadruje potrebu vykurovania na základe rozdielu medzi vnútornou teplotou (štandardne 20 °C) a priemernou vonkajšou teplotou v daný deň. Čím je vonku chladnejšie, tým viac dennostupňov a tým väčšia potreba tepla.
Efektívnosť systémov CZT šetrí peňaženky aj prírodu
Na Slovensku je viac ako 760-tisíc domácností napojených na systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT), čo tvorí približne 35 % všetkých domácností. Tieto systémy zásobujú nielen domácnosti, ale aj školy, nemocnice a firmy. „K stabilizácii cien tepla prispieva vo veľkej miere aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody,“ uviedol Janiš. Vďaka modernizácii sa tieto systémy stávajú nielen ekologickejšími, ale aj spoľahlivejšími a hospodárnejšími.
