Horor Hostel sa po svojom uvedení v roku 2006 nestal len filmovou udalosťou, ale aj kultúrnym a politickým fenoménom. Vznikol v čase, keď sa svet konfrontoval s obrazmi skutočného násilia, a práve táto okolnosť mu dodala punc mrazivej autenticity.
Režisér Eli Roth dnes s odstupom rokov tvrdí, že desivosť filmu nespočíva v krvi a brutalite, ale v pocite, že zobrazované hrôzy nie sú až také vzdialené od reality. Téme sa venoval portál Brainee.
Príbeh, ktorý šokoval svetové publikum
Základná dejová línia sleduje dvojicu mladých Američanov na ceste po Európe. Ich dobrodružná výprava sa však končí na Slovensku, kde sa z nevinného cestovania stáva nočná mora – únos a mučenie v rukách bohatých sadistov. Práve zasadenie príbehu do strednej Európy vyvolalo okamžitú pozornosť a neskôr aj ostrú kritiku.
Film si rýchlo vyslúžil povesť extrémne kontroverzného diela. Ako vtedy písal portál LadBible, časť kritikov ho označila za zmes „porna s mučením“. Napriek tomu, alebo práve preto, sa Hostel po takmer dvoch desaťročiach radí medzi kultové horory.
Zdroje inšpirácie: vojna a temný internet
Roth začal pracovať na projekte v období, keď americké médiá zaplavili zábery z irackej väznice Abu Ghraib. Fotografie nahých väzňov ponižovaných americkými vojakmi obleteli svet a vyvolali vlnu obvinení z násilia a sexuálneho zneužívania. Správa Červeného kríža tieto praktiky opísala ako konanie, ktoré sa „rovnalo mučeniu“.
Takmer paralelne sa režisér dostal k informáciám o znepokojujúcej webovej stránke na takzvanej hlbokej pavučine. Podľa jej tvrdení si tam bolo možné za desaťtisíc dolárov zaplatiť zážitok zabitia človeka – údajne dobrovoľníka, ktorého rodina mala dostať časť peňazí. Táto predstava Rotha šokovala natoľko, že uvažoval o dokumentárnom filme.
Od dokumentu k hranému filmu
Myšlienka dokumentu sa však rýchlo ukázala ako nebezpečná. Režisér priznal, že pri snahe preniknúť hlbšie do fungovania stránky bol vyzvaný na zadanie údajov o kreditnej karte. „Aby som sa dostal ďalej, musel by som poskytnúť osobné informácie a myslím si, že títo ľudia zabíjajú ľudí, aby sa živili,“ povedal v roku 2006 pre Dread Central. Výsledkom bolo rozhodnutie pretaviť výskum do hraného filmu, v ktorom stvárnili hlavných hrdinov Jay Hernandez a Derek Richardson.
Roth neskôr vysvetľoval, že ho zaujímali „choré veci, ktoré ľudia s peniazmi robia tajne“. V čase vzniku filmu si kládol otázku: „Bože, toto sa naozaj deje?“ Dnes s istou iróniou dodáva, že Hostel už pôsobí takmer ako dokument.
Pre Rotha išlo o prvý prelomový film, ktorý ho okamžite katapultoval na výslnie Hollywoodu. Dopomohol mu v tom aj uznávaný režisér Quentin Tarantino, ktorý z neho neskôr urobil aj herca vo svojom filme „Nehanební bastardi“.
Slovensko ako terč kritiky
Najsilnejšia vlna odporu neprišla zo zahraničia, ale priamo zo Slovenska. Kritici, medzi nimi aj BBC či New York Times, síce film nešetrili, no slovenská reakcia bola oveľa emotívnejšia. Dôvod bol zrejmý – príbeh sa odohrával práve tu. Krajina bola vo filme vykreslená ako chudobná, nebezpečná a nekultúrna, sužovaná kriminalitou, vojnami a prostitúciou.
Objavili sa obavy, že takýto obraz poškodí dobré meno Slovenska a odradí turistov. BBC vtedy informovala, že slovenské turistické združenie pozvalo Eliho Rotha na plne hradenú návštevu krajiny, aby sa presvedčil, že ju netvoria len opustené továrne, getá a deti zabíjajúce pre žuvačku.
Zaujímavosťou je aj to, že v pokračovaní filmu HOSTEL 2 si zahral Slovenský herec, humorista a politik Milan Kňažko. V rozhovore pre magazín Pravda na margo vnímania filmu Slovákmi uviedol: „Je to nepochopené, Hostel predsa nie je film o Slovensku a je celkom náhodné, že sú jeho reálie pripísané Slovensku. Zrejme preto, že 99 percent a možno aj viac Američanov netuší, že Slovensko existuje.“
Politická reakcia a odpoveď režiséra
K najhlasnejším kritikom patril poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý, ktorý vyhlásil: „Som urazený týmto filmom. Myslím si, že všetci Slováci by sa mali cítiť urazení.“ Roth na tieto slová reagoval pragmaticky a provokatívne zároveň. „Američania ani nevedia, že táto krajina existuje. Môj film nie je geografickým dielom, ale jeho cieľom je ukázať Američanom neznalosť sveta okolo nich.“ Pripomenul tiež, že aj po sérii Texaský masaker motorovou pílou ľudia do Texasu naďalej cestujú.
S odstupom času sa k slovenskej kritike vyjadrila aj herečka Jennifer Lim, predstaviteľka postavy Kany, jednej z obetí mučenia. Podľa nej treba film vnímať v širšom kontexte. „Je to natočené z amerického pohľadu. Rozumiem, odkiaľ prichádzajú tieto kritiky. Ale na konci dňa tam predsa len ide o určitú umeleckú licenciu.“
Hostel tak dodnes zostáva dielom, ktoré rozdeľuje publikum. Pre niekoho je extrémnym hororom, pre iného nepríjemnou, no účinnou pripomienkou toho, ako tenká môže byť hranica medzi fikciou a realitou.
