Ministerstvo kultúry pripravuje zmeny, ktoré majú vrátiť slovenčine dominantné miesto v reklamách, médiách aj v bežnom živote. Rezort tvrdí, že rodný jazyk ustupuje angličtine alarmujúcim tempom, no odborníci vidia situáciu inak. Podľa nich prirodzené miešanie jazykov nepredstavuje hrozbu, ale dôsledok vývoja spoločnosti.
Slovenčina sa podľa ministerstva stáva čoraz menej viditeľnou vo verejnom priestore. Problém vraj najviac pociťujú mladí ľudia, ktorých slovník je presýtený anglicizmami a výrazmi prebratými zo sociálnych sietí či populárnej kultúry. Informuje o tom portál Plus jeden deň.
Kultúra finišuje s novým zákonom: cieľom je silnejšia pozícia slovenčiny
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala v relácii TA3 potvrdil, že rezort dokončuje dlho avizovaný zákon o štátnom jazyku. Ide o posledný veľký legislatívny projekt, ktorý chce ministerstvo presadiť v tomto volebnom období.
„Chceme dať viac váhu slovenskému jazyku, keďže cítime, že vo verejnom priestore je slovenčina utláčaná a na ústupe,“ uviedol Machala. Najväčší problém podľa neho predstavuje jazyk mladých ľudí, ktorí čoraz častejšie preberajú módne anglické výrazy.
Rezort sa inšpiroval francúzskym modelom, kde musia byť reklamné slogany či marketingové texty dostupné aj v štátnom jazyku. „Nebudeme z toho robiť 19. storočie, ale musíme zatiahnuť ručnú brzdu,“ tvrdí Machala.
Opozičná kritika: Riešia slogany, nie problémy krajiny
Zákon sa stretol s odporom opozície. Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková ironizovala, že vláda sa venuje prekladu reklamných sloganov namiesto riešenia migrácie mladých, kolabujúceho zdravotníctva či rastúcej chudoby.
„Či McDonald’s preloží slogan I’m lovin’ it na Ľúbim to, to je náš najväčší problém?“ pýta sa. K svojmu statusu na Facebooku pridala aj humorné „slovenské“ verzie známych značiek.
Machala reagoval ostro: označil posmech z ochrany jazyka za „amorálnu drzosť“. Tvrdí, že nepotrebujeme „barberov“, keď máme holičov, či „eventy“, keď existujú podujatia. „Je choré, ak si v centre Bratislavy Slovák neprečíta jedálny lístok v slovenčine,“ napísal na Telegrame.
Jazykovedci oponujú: Jazyk sa neničí anglicizmami, ale nevychovanosťou
Jazykovedkyňa Oľga Orgoňová pre portál Veda na dosah vysvetľuje, že obavy z anglicizmov sú prehnané. Podľa nej je prirodzené, že jazyk rastie a prispôsobuje sa potrebám doby.
„Slovenčina patrí k živým jazykom a tie sa vyvíjajú. Mnohé výrazy, ktoré kedysi pôsobili cudzo, sú dnes úplne normálne,“ hovorí. Poukazuje aj na to, že slovenčina v minulosti spontánne preberala výrazy z francúzštiny či nemčiny, bez toho, aby sa tým ohrozila jej identita.
Anglicizmy podľa nej jazyk nedegradujú. „Degradovať sa môžu iba jednotliví ľudia. Tí, ktorí sú vulgárni, agresívni či nezdvorilí – to nie je problém slovenčiny,“ dodáva.
Čo sú anglicizmy a prečo ich pribúda?
Anglicizmy sú prevzaté slová a výrazy z angličtiny, ktoré sa vďaka globalizácii dostávajú do mnohých jazykov. Niektoré používame bez toho, aby sme si uvedomovali ich pôvod: internet, email či business.
Iné sa adaptovali do slovenského pravopisu – tréner, lajknúť či biznisový.
Najväčší prílev vzniká prirodzene: s novými technológiami, športami, gastronomickými trendmi či internetovou kultúrou.
Slang nových generácií: jazyk, ktorý starší často nerozumejú
Mladí dnes komunikujú inak než ich rodičia či starí rodičia. Výrazy ako cringe, slay, vibe či hype sa šíria rýchlosťou vďaka TikToku a Instagramu.
Mladí tiež bežne používajú slovíčka ako:
- ghostnúť – prestať s niekým komunikovať bez vysvetlenia,
- crush – tajný obdiv alebo láska,
- benger – výnimočne dobrá pesnička,
- drip – štýlové oblečenie,
- sus – niečo podozrivé,
- checknúť – skontrolovať,
- chillovať – oddychovať,
- dissnúť – uraziť alebo ponížiť najmä na internete.
Jazykovedci zdôrazňujú, že ide o bežný proces: každá generácia má svoj jazyk a dnešný slang je jednoducho produktom globalizovaného sveta plného médií, hier a internetu.
Jazyk ako identita verzus jazyk ako živý organizmus
Kým ministerstvo vidí slovenčinu ako pilier národnej identity, odborníci pripomínajú, že jazyk si vždy nájde vlastnú cestu. Spor o anglicizmy tak odhaľuje širšiu diskusiu: či má štát jazyk chrániť reguláciou, alebo mu dovoliť, aby sa prirodzene vyvíjal.
