Molekulárna biologička Katarína Benejová rozbehla v Ohio blog o pečení Mykitchenarea, ktorý si získal fanúšikov nielen v USA a na Slovensku, ale tiež po celej Európe. Zatiaľ čo v oficiálnom zamestnaní trávi čas v skutočnom laboratóriu so skúmavkami a mikroskopmi, po príchode domov zas experimentuje v kuchyni a realizuje cukrárske nápady, ktoré mnohokrát vyzerajú viac ako umelecké diela než akési klasické torty.
Okrem sladkých dezertov sa venuje aj kváskovaniu a tzv. maľovaniu na chlieb, kvas dokonca posielala kuriérom až do Holandska. Špeciálne počas sviatkov si sem-tam neodpustí nejaký rýdzo slovenský recept, no v jej receptári si na svoje prídu aj milovníci mexickej, ázijskej, talianskej, anglickej, ale aj tekvicovej kuchyne, ktorá u Katky rezonuje azda najviac. V tej americkej tiež nachádza inšpirácie, avšak márne by ste čakali len rýchle občerstvenie, každá časť USA má svoj vlastný kulinársky príbeh.
Kuchárske a cukrárske blogy sú dnes veľmi populárne nielen u nás, no a vy ste rozhodli začať ako Slovenka žijúca v Ohio. Čo vás prvotne zaviedlo do tejto časti USA?
Do USA nás zaviedla manželova práca. Obaja sme molekulárni biológovia a pracujeme v oblasti výskumu nádorových ochorení a on dostal ponuku od univerzity pracovať na výskume práve tu.
Ako ste prišli na nápad s anglicko-slovenským blogom Mykitchenarea? Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste svoje nápady začali zdieľať verejne?
Nápad mať pekársky resp. cukrársky blog vznikal postupne. V mojej rodine sa vždy niečo pieklo. Babka robila najlepšie šišky s jahodovou penou na svete a maminine narodeninové torty a vianočné koláčiky sú vyhlásené. Takže ja som podľa ich vzoru začala piecť ešte počas základnej školy. Najprv to bola pomoc mamine s vianočným pečivom, neskôr aj komplikovanejšie koláče a torty na rodinné oslavy. Keď som sa vydala, prišli na rad chleby a pečivo, manželovi totiž nechutil kupovaný chlieb a ja som nechcela neustále jesť len rožky. Tak som začala experimentovať s domácim chlebom a objavila som skupiny zamerané na kváskové pečenie.
V tej dobe (r. 2013) ich nebolo tak veľa ako teraz, a aj tie čo boli, boli prevažne české, slovenské prakticky neexistovali. Keď sme sa presťahovali sem za oceán, kvas sa sťahoval s nami a ja som na materskej mala viac času experimentovať. Začala som si vytvárať vlastné recepty, inšpirovala som sa miestnou kuchyňou, ale keďže milujem historické kuchárky, inšpirácie čerpám aj tam. Veľa receptov mám založených na starých tradíciách a sviatkoch, a teda aj na pečive, napríklad družbance. Dnes ich už málokto pozná, čo je škoda, no v minulosti boli tradičné počas 4. pôstnej nedele ako akési obradné pečivo pri zásnubách.
Nápad založiť si blog a začať spisovať všetky recepty vznikol skôr na základe toho, že sa ma ľudia na nich pýtali, keď som svoje experimenty zdieľala na sociálnych sieťach. Názov Mykitchenarea je ale hra viacerých aspektov. Pôvodne som uvažovala len nad názvom KitchenArea. Manžel pochádza z cukrárskej rodiny Myšákovcov, chcela som ich do názvu môjho blogu zakomponovať a tak som pridala do názvu aj MY ako začiatok ich mena, čo ale zároveň v angličtine dodáva aj iný zmysel.
Keď sa pozrieme na vaše recepty, väčšine z nich dominuje kreativita a umelecké prevedenie. S akými cukrárskymi skúsenosťami ste sa do blogu púšťali?
Nemám žiadne oficiálne cukrárske či pekárske vzdelanie. No cukrárčina a pekárčina sú ako práca v laboratóriu, rozdiel je len ten, že je jedlá. (úsmev) Je to iné ako klasické varenie, nemôžete dať soľ od oka, inak vám nebude dobre sieťovať lepok v pečive. Nemôžete dať ani želatínu od oka, lebo vyrobíte niečo riedke, čo vám neudrží tvar, alebo naopak tuhú sladkú huspeninu namiesto mousse dezertu. Čo sa týka umeleckého prevedenia, to je môj spôsob relaxu. Niekto maľuje na plátno, ja na chlieb, medovníčky alebo modelujem realistické torty.
Premiérové momenty si pamätá azda každý. Aký bol ten váš? S akým receptom ste sa rozhodli na svojom blogu debutovať?
Prvý recept, ktorý som zdieľala na sociálnych sieťach si už presne nepamätám, ale bolo to asi ešte počas vysokej školy a išlo o niektorý z vianočných keksíkov. Už na blogu to bol myslím čučoriedkový koláč.
Aké boli ohlasy Slovákov? A našiel si váš blog priaznivcov aj samotnom Ohio?
Som stále aktívna v pekárskych skupinách a vždy ma poteší, keď vidím, že ľudia pečú podľa mojich receptov, alebo sa odvolajú na radu, ktorú som niekomu dala ohľadom starostlivosti o kvások. Ten som za tie roky darovala desiatkam ľudí na Slovensku aj tu v USA. Hlavne počas Covidu stúpol záujem o kvas a zopár obálok s kvasom letelo napríklad aj do Holandska.
Nielen slovenská, ale aj tá americká kuchyňa a cukrárčina majú čo ponúknuť. Ktorej viac holdujete vy? Nájdeme kus Slovenska aj medzi vašimi receptmi? Z akých svetových kuchýň ešte čerpáte nápady na ikonické recepty?
U nás doma to je mix rôznych kuchýň. Samozrejme, máme radi slovenskú, na Vianoce nesmie chýbať domáca vianočka a makové pupáky. V priebehu roka rôzne koláče spojené so sviatkami, napr. veľkonočný mazanec, martinské rohlíčky, fašiangové šišky a podobne, ale keďže rada skúšam aj rôzne iné kuchyne, varím aj pečiem celosvetovo. Ja s manželom máme radi ázijské jedlá, mexickú alebo anglickú kuchyňu, dcéra zase taliansku – domáca kvásková pizza tak musí byť pravidelne na stole. Pri pečení sa častokrát inšpirujem sviatkami. Zakomponovala som aj mexické conchas – briošky á la mušle, alebo pan de muerto, tradičný na Dias de los Muertos – mexická podoba Dušičiek.
Čo sa týka americkej kuchyne, tá samotná je mix podľa toho, odkiaľ pochádzali prisťahovalci. Výborná je južanská (odporúčam ochutnať pravé gumbo, ak odbočíme k vareniu), teraz nedávno ma očarila havajská kuchyňa, ktorá je unikátny mix Ázie, najmä Filipín, európskych jedál (Portugalsko) a miestnych ostrovných surovín v podobe ovocia, najmä ananásu, a rýb.
Medovníčky, šišky, mexické koláče aj Hot cross buchtičky. Ktoré recepty zvyknú mať u vašich fanúšikov najväčší úspech?
Asi najpopulárnejší recept je recept na medovníčky, ten som rozdávala ešte počas vysokej školy. Pôvodný recept mám z vianočnej prílohy novín, ale sme ho spolu s maminou v rámci našich vianočných pečení upravili a odvtedy je stálicou, ktorú musím piecť každé sviatky, nielen na Vianoce. Stali sa populárnymi aj tu v USA, možno preto, že sú iné ako ich gingerbread. Ten je tradične chrumkavý, pevný, ale naše medovníčky sú mäkké a tým sú pre miestnych iné, možno až exotické. Navyše, ja sa rada vyhrám so zdobením, takže každý kúsok je unikát. Vždy na Vianoce kolegom a známym robím krabičky koláčikov ako darčeky a medovníčky sú jedny z najobľúbenejších.
Obľúbené pre slovenských sledovateľov sú práve tieto s tradíciami spojené recepty, prípadne zahraničné, tie sú pre Slovákov niečím novým a neopozeraným. Napríklad hot cross buns, tie sú pôvodne anglické, ale v priebehu storočí sa stali populárnymi aj tu, a tak každý rok zaplavia obchody pred Veľkou nocou, tradične sa totiž jedia na Veľký piatok. Mne sa zapáčili a začala som ich pred rokmi piecť, odvtedy som si vytvorila niekoľko verzií – marcipánové, čokoládové aj pistáciové.
Nedá sa nevšimnúť, že mnohé recepty súvisia aj so strašidelnou až hororovou tematikou. Prečo ste sa zamerali práve na takúto oblasť? Čím si vás získala?
Strašidelná tematika je jedna z mojich najobľúbenejších. Mám rada Halloween, alebo Samhain či Dušičky. Navyše, znova sú to jedlá spojené s tradíciami. Veľa ľudí na Slovensku sa búri voči Halloweenu ako „americkému“ sviatku. Halloween však nie je americký, sem ho doniesli európski prisťahovalci a jeho korene siahajú až do starokeltského Samhain, ktorý sa paradoxne slávil aj na území dnešného Slovenska a Dušičky s ním majú oveľa viac spoločného ako si niektorí ľudia chcú priznať. Napokon, tradičné slovenské a české dušičkové pečivo sú dušičky a kosti svätých, t.j. pečivo v tvare kostí a hnátov často plnené na sladko aj na slano.
Strašidelné pečenie je navyše pre mňa téma, kde sa môžem kreatívne vyblázniť. Veľa ľudí dokáže upiecť krásnu tortu s kvetinami a jemnou ozdobou, ale spraviť tortu, ktorá vyzerá ako živý šváb a po rozkrojení z neho vytekajú „vnútornosti“, je už o niečom inom. Alebo zombie hlava, ktorá už je v istom štádiu „rozkladu“. To je už väčšia výzva, kde musí človek premýšľať, aké komponenty použije, aby to vyzeralo vierohodne. Pri tej hlave som sa ešte aj riadila anatomickým atlasom a modelovala svalstvo z fondánu, ako keď antropológ robí rekonštrukciu tváre.
Všeobecne o americkej kuchyni sahovorí často, ale čo dominuje v kuchyni typickej pre Ohio? Aké sú chute domácich?
Kuchyňa Ohia je veľmi podobná tej slovenskej, najmä vďaka prisťahovalcom zo Strednej a Východnej Európy. Cleveland má jednu z najväčších komunít prisťahovalcov a ich potomkov s koreňmi na Slovensku, Ohio celkovo druhú v rámci všetkých amerických štátov. Je tu aj veľká komunita z Poľska, a tak tradičné jedlá z Ohia sú klobásky s kyslou kapustou, pierogi a zapekané cestoviny s mäsom.
A čo konkrétne Columbus?
V rámci Columbusu sú to nemecké jedlá, keďže tu je komunita, ktorá sa koreňmi hlási k Nemecku. Každý rok organizuje miestny Októberfest, kde nechýba nemecké pivo, klasické polka tance a, samozrejme, kyslá kapusta, vyprážaný rezeň, klobásy a praclíky so sladkou horčicou.
Ktoré tamojšie jedlo vám osobne zachutilo najviac? Prezradíte nám, ako ho pripravujete?
Pre mňa ako milovníčku tekvíc je veľký bonus najväčší tekvicový festival – Circleville pumpkin show, ktorý sa koná v mestečku Circleville – južne od Columbusu. Každý rok sa koná súťaž o najväčšiu tekvicu, súťaže vo vyrezávaní tekvíc, v pečení tekvicových jedál a rôzne tematické sprievody. Tekvice nájdete snáď v každom jedle – tekvicové palacinky, donuty, burgre, pies, zmrzliny či wafle – a musím priznať, že niektoré sú naozaj výborné. Sama každú jeseň pečiem tekvicové briošky vytvarované ako tekvičky. Sú sladké s korením na tekvicový pie, teda so škoricou, zázvorom, klinčekmi a muškátovým orieškom a sú perfektné, keď sú ešte teplé a poliate medom. Výborná je aj verzia so škoricovou plnkou ako na osie hniezda a cream cheese polevou.
