Izrael začal s útokmi na Irán v piatok 13. 6. a už v pondelok 16. 6. dopravilo Slovensko na svoje územie prvých repatriovaných občanov. Spolu s ďalšími obyvateľmi z okolitých krajín. Dovedna sa uskutočnilo asi 10 takýchto letov a do bezpečia sa dostali aj občania Poľska, Česka, Slovinska, Maďarska, Rakúska, Estónska, Španielska, Rumunska, Talianska, Lotyšska, Holandska i iných krajín.
„Bol to neuveriteľný pocit, že poletíme domov. Mali sme to šťastie, že aj do Jordánska sme išli autobusom nášho veľvyslanectva,“ vysvetlila Slovenka, ktorá bola na návšteve s celou rodinou u manželových príbuzných v Tel Avive a dostala sa na Slovensko predposledným repatriačným letom v stredu 25. 6.
Vojnový konflikt medzi Izraelom a Iránom zapríčinil, že tam nechcene museli zostať o týždeň dlhšie. Počas konfliktu bolo podľa nej bezpečnejšie zostať v meste. „Mali sme veľké obavy ísť do Ammánu taxíkom v čase útokov. Je to cesta cez púšť a nie sú tam žiadne kryty. Cestovanie pod ochranou našich diplomatov a po tom, čo sa vyhlásilo prímerie, bolo určite lepšie rozhodnutie, najmä s našimi malými dcérami“, povedala.
Situácia bola pred letom neprehľadná
Napriek tomu sa pri ceste do Akaby komplikáciám nevyhli. Jordánski policajti si vybrali dve rodiny, kde muži mali dvojité občianstvo a nechceli ich pustiť na jordánske územie, teda ani na letisko. Tu už slovenskí diplomati nemohli pomôcť, autobus zostal na izraelskej hranici.
Všetci repatrianti, najmä rodiny s deťmi, museli prejsť územie medzi Izraelom a jordánskou hranicou pešo, s batožinou a v 45 stupňovej horúčave. „Jordánci nás nechceli pustiť, stále chceli peniaze za nejaké povolenie, išlo vlastne o úplatok, boli neúprosní. Telefonovali sme s pracovníkmi krízového centra nášho ministerstva a až potom, čo im niekto zavolal – asi nadriadený, mohli sme pokračovať na letisko,„ dodala Slovenka s tým, že pochválila prístup krízového centra ministerstva i prácu slovenského veľvyslanectva v Tel Avive. „Bolo to veľmi priateľské, osobné, chceli nám veľmi pomôcť.“
Práve preto sa let oneskoril a na letisku v Bratislave namiesto o 3 hodiny neskôr. To už vôbec nevnímali. V lietadle mali so sebou lekára i psychologičku. „Rozprávala som sa s ňou, ako deťom vysvetľovať takého stresujúce situácie, vojnu, to, že sme museli behať do úkrytu, sirény….Potvrdila mi, že náš postup, čiže pokojné vysvetľovanie a najmä to, že z nás s manželom necítili deti stres, bolo správne, „ dodala. „Naozaj som bola hrdá na malé Slovensko, že má taký profesionálny prístup a stará sa o svojich občanov,“ uviedla s tým, že je rada, že sú v Európe.
Každý let bol jedinečný
Slovensko počas 12-dňového konfliktu medzi Izraelom a Iránom repatriovalo turistov, ľudí žijúcich v ohrozenej oblasti i rodinných príslušníkov diplomatov či samotných diplomatov. Väčšinou sa lety uskutočnili z jordánskeho Ammánu, neskôr ďalšieho mesta v Jordánsku z Akaby. Najprv, počas vojnového konfliktu, lietali pre repatriantov do Jordánska vojenské lietadla Spartan a privážali ich postupne na Cyprus a na Slovensko ich potom priviezol vládny špeciál. Po upokojení situácie od pondelka 23. 6. letel už vládny špeciál aj priamo do Jordánska.
Podľa viacerých zdrojov má Slovensko výborné kontakty vo viacerých krajinách, nielen Blízkeho východu, ale aj Afganistane a ďalších problematických krajinách sveta, čo mu umožňuje repatriovať ľudí v kritických situáciách. Ministerstvo zahraničných vecí SR má Medzinárodné krízové centrum, ktoré disponuje profesionálne zdatnými pracovníkmi. Tí konajú rýchlo a vedia pomôcť aj v zložitých osobných situáciách. Výborná je v tomto systéme spolupráca ministerstva zahraničia i obrany. Pomoc Slovenska ocenili takmer všetky krajiny odkiaľ evakuovaní občania pochádzali.
