Podľa Eurostatu rastú dôchodky a mzdy na Slovensku rekordne rýchlo. Avšak dôvod na radosť to nie je, nakoľko Slovensko čelí intenzívnemu rastu výdavkov na sociálnu ochranu, čo zahŕňa starostlivosť a prehlbuje manko v Sociálnej poisťovni.
Štátny rozpočet každoročne zaťažujú náklady na zdravotnú a invalidnú starostlivosť, starobné, vdovské a sirotské dôchodky, podporu rodín s deťmi, dávky pre nezamestnaných a pomoc sociálne vylúčeným skupinám. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat dosiahli výdavky Slovenska na sociálnu ochranu v roku 2023 viac ako 23 miliárd eur.
Ako však poukazuje Finreport.sk, ešte v roku 2022 predstavovali tieto náklady „iba“ 19,6 miliardy eur. Medziročné zvýšenie o viac ako 3,4 miliardy eur radí Slovensko na čelo rebríčka dynamiky rastu výdavkov na sociálnu ochranu v celej Európskej únii. Na porovnanie, priemerný rast v členských krajinách Únie bol vlani len na úrovni 6,1 %, zatiaľ čo na Slovensku sa pohyboval na oveľa vyššej úrovni.
Výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť
Najvýraznejší nárast výdavkov bol zaznamenaný v oblasti starobných dôchodkov, kde medziročné zvýšenie dosiahlo 18,5 %. Na zdravotnú starostlivosť vynaložilo Slovensko dokonca o 20 % viac ako v predchádzajúcom roku.
Tieto čísla odrážajú nielen zvyšujúce sa náklady spojené so starnutím populácie, ale aj snahy štátu zlepšiť zdravotnú starostlivosť a podporu pre seniorov a zdravotne znevýhodnených.
Príspevky na podporu rodín a nezamestnaných
Dôležitou súčasťou sociálnej ochrany sú výdavky na rodinné prídavky a pomoc nezamestnaným. Výdavky na podporu rodín s deťmi zaznamenali rovnako nárast, pričom k tomu prispeli zvýšené prídavky na deti, daňové úľavy a jednorazové príspevky na kompenzáciu inflácie.
Výdavky na dávky v nezamestnanosti tiež vzrástli, čo odzrkadľuje situáciu na pracovnom trhu a snahu štátu podporiť zraniteľné skupiny obyvateľstva.
Výzvy a budúcnosť dôchodkového systému
Dôchodkový systém na Slovensku čelí viacerým výzvam. Starnutie populácie spôsobuje zvyšujúci sa tlak na prvý pilier, ktorý je financovaný z odvodov súčasných pracujúcich. Druhý pilier, ktorý predstavuje kapitalizačný systém dôchodkového sporenia, má potenciál byť stabilnejším zdrojom príjmov na starobu, no vyžaduje dlhodobú účasť a vysokú disciplinovanosť sporiteľov.
Pre budúcnosť je nevyhnutné zlepšiť efektivitu správy dôchodkových fondov, podporiť dobrovoľné sporenie a vytvoriť motivujúce podmienky na zabezpečenie dôstojnej staroby. Súčasne je dôležité prijímať opatrenia na udržateľnosť verejných financií a zvyšovať transparentnosť v oblasti výdavkov na sociálnu ochranu.
Téma dôchodkov a sociálnych výdavkov bude pre Slovensko kľúčová aj v nasledujúcich rokoch, najmä vzhľadom na očakávané demografické zmeny a potrebu zaistiť finančnú stabilitu pre budúce generácie. Pretože aktuálne eldorádo v raste dávok môže znamenať, že sa vydáme na grécku cestu, keďže štát nebude schopný vysoké výdavky na dávky financovať.
