Slovenskú ekonomiku ohrozuje niekoľko faktorov. Jedným z nich je napríklad pomalší rast hospodárstva v tomto roku, než sa predpokladalo. Ďalším z ukazovateľov je negatívna odchýlka pri verejných financiách, to znamená, že analytici očakávajú zhoršenie deficitu.
Ako sme informovali, naše hospodárstvo neporastie tento rok tak rýchlo, ako sme predpokladali. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že pri 1-percentnom raste budeme ďalej zaostávať za Európou.
Negatívna odchýlka od cieľa
Vývoj našej ekonomiky bude ovplyvňovať aj pokračujúca konsolidácia. Tá zatiaľ nepriniesla do štátnej kasy toľko peňazí, koľko vláda očakávala. A lepšie zrejme nebude.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnom februárovom rozpočtovom semafore uvádza, že deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje 6,4 miliardy eur. To všetko za predpokladu, že vláda neprijme žiadne dodatočné opatrenia.
Negatívna odchýlka od cieľa vlády tak dosahuje 0,4 % HDP alebo 565 miliónov eur, čo znamená stredné riziko pre splnenie schváleného rozpočtu.
Nižší očakávaný príjem z daní
Fiškálna rada tak oproti januáru zvýšila odhadovanú úroveň deficitu o 186 miliónov eur alebo O,1 percentuálneho bodu. Spôsobili to najmä nižšie odhadované daňové príjmy.
„Najvýraznejšiu negatívnu odchýlku v odhade RRZ voči rozpočtu predstavuje výpadok daní a odvodov dosahujúci 0,5 % HDP (766 miliónov eur), najmä nižší očakávaný príjem z dane z pridanej hodnoty (DPH) a daní z práce. Výpadok oproti rozpočtu je spôsobený najmä menej priaznivým ekonomickým vývojom oproti predpokladom rozpočtu, pomalší rast je odhadovaný pre spotrebu domácností aj nominálne mzdy,“ priblížila rada.
Ďalšie riziká oproti rozpočtu vidí RRZ v horšom hospodárení samospráv, ktoré súvisia s dodatočnými výdavkami spojenými s rokom konania komunálnych volieb, ako aj vo vyšších výdavkoch na zdravotníctvo z dôvodu predpokladaného nenaplnenia deklarovaných úsporných opatrení.
„Naopak, najvýraznejší pozitívny vplyv na saldo verejnej správy oproti rozpočtu tvorí lepšie hospodárenie ostatných subjektov VS, najmä hospodárenie verejných vysokých škôl a dopravných podnikov,“ doplnila rozpočtová rada.
Konsolidácia zlyhala
Vláda sa síce pokúsila o konsolidáciu verejných financií, no výsledok zaostal za očakávaniami. Namiesto výraznejších úspor prišla vlna nespokojnosti verejnosti a politických sporov.
Koalícia a opozícia sa zhodla na tom, že konsolidácia dusí našu ekonomiku. O situácii s verejnými financiami diskutovali nedávno v relácii Téma s P. Bielikom predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas-SD) a podpredseda výboru Marián Viskupič (SaS).
Premiér Robert Fico (Smer-SD) už podľa Viskupiča ďalej konsolidovať nechce. Spolu s koaličným Hlasom-SD si uvedomuje, že v predvolebnom roku by im voliči nemuseli ďalšie uťahovanie opaskov odpustiť.
“Aj premiér Fico povedal, že konsolidácia zlyhala. Hovorí to dokonca aj Šutaj Eštok – predseda Hlasu…a je to fakt. Konsolidácia mala znížiť deficit a to sa, bohužiaľ, nepodarilo…konsolidácia mala znížiť dlh, to sa zasa nestalo, konsolidácia mala znížiť výdavky, ktoré boli vlani najvyššie v histórii. Jediné, čo sa konsolidácii “podarilo” je zabiť rast ekonomiky,” zhodnotil doterajší výsledok podpredseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).
“Najprv si treba položiť otázku, prečo sa musí konsolidovať? Musí sa konsolidovať preto, lebo tu bola zaťatá sekera v rokoch 2020 – 2023 a tá sekera mala hodnotu 24 mld. eur…keby sa nekonsolidovalo, tak by sme prišli k takému zadlženiu, že by sme smerovali k bankrotu…vidíme, že verejné financie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sa zlepšujú, aj to výsledok konsolidácie. Takže nemôžeme povedať, že konsolidácia nepriniesla žiadne výsledky,” oponoval predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ján Blcháč (Hlas-SD).
Koalícia nebude rušiť konsolidačné opatrenia
Schválené konsolidačné opatrenia však koalícia zatiaľ rušiť neplánuje: „Konsolidácia bude pokračovať tak, že budú platiť tie konsolidačné opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté, ale nebudú zrejme predložené ďalšie drastické opatrenia, ktoré by znamenali ďalší tlak na peňaženky ľudí alebo hospodárenie firiem,” myslí si Blcháč.
RRZ zároveň znížila odhadovanú úroveň deficitu za rok 2025, oproti januárovému odhadu o 70 miliónov eur. K medzimesačnému zlepšeniu prispelo najmä lepšie očakávané hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy.
Na základe aktuálne dostupných informácií tak mohol deficit v minulom roku dosiahnuť 6,544 miliardy eur alebo 4,8 % HDP.
