Zo Slovenského národného divadla (SND) prišla smutná správa o smrti jednej z najvýraznejších osobností slovenskej opernej scény. Vo veku 94 rokov zomrel Július Gyermek, operný režisér, dramaturg, prekladateľ a pedagóg, ktorý patril k zakladateľskej generácii slovenských operných tvorcov. Jeho odchod znamená pre operu nenahraditeľnú stratu a koniec jednej éry, počas ktorej sa podieľal na formovaní podoby slovenského operného umenia.
O úmrtí informovala Opera SND prostredníctvom oficiálneho vyhlásenia, v ktorom zdôraznila, že strata Gyermeka je pre divadlo hlbokým šokom. Vo svojom vyjadrení pripomenula, že Július Gyermek zomrel v Bratislave a jeho život bol spätý s operou od začiatku profesionálnej dráhy až do odchodu do dôchodku.
Gyermek sa narodil v Dolných Hámroch, ale mladé roky strávil v Bratislave, kde sa pôvodne zameral na činohru, ktorú študoval v rokoch 1951 až 1953. Opera ho však oslovila veľmi skoro a stal sa jej celoživotným oddancom. Počas svojej kariéry sa nevenoval len réžii, ale aj dramaturgii, písaniu a prekladom libriet. Do SND nastúpil v roku 1954 najskôr do činohry, no už o rok neskôr sa stal súčasťou operného súboru. Pôsobil ako režisér, dramaturg a neskôr šéfdramaturg, pričom opernej scéne zostal verný až do odchodu do dôchodku v roku 2001, s krátkou prestávkou medzi rokmi 1997 a 1999.
Jeho režijná koncepcia sa vyznačovala dôsledným uplatňovaním antických divadelných princípov, pričom dbal na jednotu miesta, deja a času. Pri každej inscenácii kládol veľký dôraz na prácu so spievajúcim hercom. Nevyhľadával vlastné interpretácie partitúr, ale usiloval sa dôsledne zdôrazniť kvalitu hudobného materiálu a verne preniesť jeho emocionálny obsah.
Gyermek výrazne ovplyvnil aj vizuálnu stránku operných inscenácií. Považoval scénografiu a svetlo za rovnocenné nástroje vyjadrenia a často kontrastom svetla a tieňa nahrádzal klasické kulisy. Ako prvý na Slovensku aplikoval tzv. svetelnú oponu a dlhodobo spolupracoval s renomovanými scénografmi, medzi ktorými vynikali Pavol Mário Gábor a Vladimír Suchánek.
Medzi jeho najvýraznejšie inscenácie patria opery ako Revízor od Wernera Egka, Trubadúr od Giuseppe Verdiho, Lucia di Lammermoor od Gaetana Donizettiho či Cisárove nové šaty od Juraja Beneša. Mimoriadnu pozornosť si vyslúžila jeho réžia Verdiho opier Aida a Nabucco. Práve inscenácia Nabucco sa zapísala do histórie SND rekordným spôsobom. Zostala v repertoári neuveriteľných 27 sezón a odohralo sa jej až 420 repríz, čo predstavuje najvyšší počet v dejinách operného súboru divadla.
Odišiel režisér, ktorý svojou prácou ovplyvnil celé generácie operných umelcov. Jeho kolegovia, priatelia a bývalí študenti si na neho spomínajú s veľkou úctou. Operný spevák Ján Galla pripomenul, že debutoval práve v jeho inscenácii Nabucco a potom mal možnosť spolupracovať s Gyermekom na mnohých ďalších dielach. Podľa neho patrili tieto inscenácie k najkrajším zážitkom jeho kariéry. Sopranistka Mária Porubčinová a pedagógovia operného štúdia taktiež vyjadrili poďakovanie za jeho oddanosť, umenie a srdce, ktoré venoval generáciám mladých operných talentov.
Posledná rozlúčka s Júliusom Gyermekom sa uskutoční vo štvrtok 5. februára vo Farskom kostole sv. Michala archanjela v bratislavskom Čunove. Jeho odchod predstavuje nielen osobnú stratu pre všetkých, ktorí s ním pracovali, ale aj koniec významnej kapitoly v histórii slovenskej opery.
