Škrtenie podnikania ešte nikdy neprinieslo krajine prosperitu. No a ukazuje sa, že vláda pritlačila podnikateľov viac, ako mohla. To znamená, že krachy, ukončenia podnikania, či zníženie výroby znamená pre vládu enormnú stratu.
Slovenské hospodárstvo ide do nižších obrátok a čísla naznačujú, že nás čakajú ťažšie časy. Kým minulý rok ešte HDP stúpol o 2,1 percenta, aktuálne odhady hovoria len o 0,9 percenta. Analytici pritom ešte v lete rátali s lepším výsledkom, približne 1,3 percenta. Prognózy sa teda zhoršujú a s nimi aj vyhliadky verejných financií.
HDP, teda hrubý domáci produkt, si možno predstaviť ako obrovský košík, do ktorého hádžeme všetko, čo krajina vyrobí a predá – od potravín cez autá až po služby. Keď sa košík zväčšuje, znamená to rast a vyššie príjmy. Ak však rast výrazne spomalí, ekonomika stráca dych a spolu s ňou aj štátny rozpočet.
Podľa odborníkov spomaľovanie prináša kombináciu viacerých problémov:
- nižšie príjmy z daní a odvodov,
- vyšší tlak na štátny dlh,
- slabší rast miezd a životnej úrovne,
- rast rizík pre investorov, ktorí môžu žiadať vyššie úroky.
Menej peňazí pre štát, tvrdšie škrty pre ľudí
Keď ľudia a firmy zarábajú menej, prejaví sa to priamo na výbere daní. Ako uviedla pravda.sk, Najväčší výpadok hrozí pri DPH, ktorá tvorí vyše tretiny všetkých príjmov rozpočtu. Odhady hovoria, že štát môže prísť o 200 až 300 miliónov eur len na tomto zdroji. Ďalších 100 až 200 miliónov môžu ubudnúť kvôli slabšiemu rastu miezd a nižším ziskom firiem. Celkový negatívny dopad sa môže vyšplhať až na pol miliardy eur.
Ak sa tento trend potvrdí, vláda bude musieť hľadať prísnejšie opatrenia. Už teraz sa hovorí o obrovskom balíku úspor, ktorý má priniesť dve miliardy eur. Výdavky sa tak budú krátiť ešte krutejšie a nie je vylúčené, že pocítia to bežní ľudia v podobe vyšších daní alebo menších rozpočtov pre školy, nemocnice či cesty.
Ekonómovia varujú, že slabšia ekonomika a vyššie úrokové sadzby na dlhu môžu spôsobiť, že štát bude musieť požičiavať ešte drahšie peniaze. Len za minulý rok bol rozdiel medzi príjmami a výdavkami taký veľký, že Slovensko si muselo požičať približne šesť miliárd eur. Pri súčasnom trende môže byť tento scenár pravidlom aj v ďalších rokoch.
Tvrdá konsolidácia je nevyhnutná
Zníženie deficitu sa stáva jednou z najväčších výziev vlády. Odborníci odhadujú, že v rokoch 2025 až 2027 bude potrebné ušetriť dokopy približne päť miliárd eur. To je suma porovnateľná s celým ročným rozpočtom ministerstva školstva. Ak by sa ekonomické výsledky ešte viac zhoršili, bude treba hľadať ešte väčšie úspory.
Konsolidácia v praxi znamená, že štát musí prijať tvrdšie opatrenia – buď zvýši dane, alebo obmedzí výdavky. Každé rozhodnutie má svojich porazených. Menej peňazí v rozpočte môže znamenať menej investícií do infraštruktúry, obmedzenie sociálnych programov či vyššie odvody.
Podľa ekonómov, ak rast HDP ostane pod hranicou jedného percenta, vláda bude musieť robiť výrazne radikálnejšie kroky, aby udržala deficit pod kontrolou. Inak hrozí, že verejný dlh bude rásť rýchlejšie, než si krajina môže dovoliť.
