Slovenská vláda sa v posledných týždňoch ocitla v spleti protichodných vyhlásení a medzinárodných rozhodnutí týkajúcich sa podpory Ukrajiny. Hoci Slovensko na pôde OSN hlasovalo za podporu brániacej sa Ukrajiny a podobne sa vyjadrilo aj na samite v Kyjeve, v koaličných kruhoch zaznievajú rozdielne názory. Predseda SNS Andrej Danko žiada od premiéra Roberta Fica ospravedlnenie za tento postoj, zatiaľ čo minister obrany Robert Kaliňák tvrdí, že „niekedy je lepšie sa nebrániť a počkať, kým Rus odíde“.
O oficiálnom postoji Slovenska k tejto téme, ako aj o ďalších geopolitických otázkach diskutoval v relácii Téma s Petrom Bielikom na TV Spark podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec (Hlas-SD).
Slovenská diplomacia: pochvala alebo kritika?
Kmec, skúsený diplomat a bývalý veľvyslanec, odmieta akékoľvek ospravedlňovanie za hlasovanie Slovenska na pôde OSN. „Slovensko sa zachovalo pri hlasovaní vo Valnom zhromaždení k rezolúcii o Ukrajine štandardne a podľa svojich národnoštátnych záujmov, pretože pre Slovensko je životne dôležité dodržiavať princípy medzinárodného práva, a predovšetkým princíp územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a suverenity štátov. A na tom je postavená aj existencia Slovenskej republiky ako takej,“ vysvetlil Kmec.
Podpredseda vlády ďalej uviedol, že slovenská diplomacia sa v tomto smere správa konzistentne. „Myslím si, že minister zahraničných vecí Blanár to aj vysvetlil, prečo Slovensko hlasovalo tak, ako hlasovalo, pretože aj v minulosti sa zachovalo podobne. Či už je to v prípade Kosova, alebo aj iných regionálnych konfliktov, kde išlo o princíp územnej celistvosti.“
Podľa Kmeca je však dôležité sledovať meniaci sa postoj Spojených štátov amerických, kde po nástupe Donalda Trumpa do úradu dochádza k významným posunom v zahraničnej politike. „Doteraz sme boli svedkami 30-ročnej dominácie konceptu presadzovania liberálnych demokracií po svete. V kombinácii s takzvaným americkým neokonzervativizmom, ktorý presadzoval aj použitie sily v prípade, že sa Spojeným štátom nepodarí presadiť si svoje záujmy pri tomto koncepte,“ upozornil Kmec.
Hrozba „novej Jalty“?
V diskusii zazneli prirovnania aktuálnej situácie k obdobiu po napoleonských vojnách či k Jaltskej konferencii, kde sa počas druhej svetovej vojny rozdeľovali sféry vplyvu. Otázkou zostáva, či práve toto nie je cieľom Spojených štátov a Ruska – rozdeliť si globálnu moc. Kmec pripustil, že existuje riziko, že o budúcnosti Ukrajiny rozhodnú práve veľmoci. „Bohužiaľ, možno sa udeje nová Jalta v prípade Ukrajiny, pretože opäť Ukrajinu s najväčšou pravdepodobnosťou budú riešiť USA s Ruskom. To sa udialo aj počas druhej svetovej vojny, keď Stalin s Rusmi rozdelili Európu a Stredná Európa sa dostala pod kontrolu Sovietskeho zväzu.“
Podpredseda vlády však zdôraznil, že Slovensko musí byť v týchto rokovaniach aktívne. „Musíme sa tomu vyhnúť, aby tá nová Jalta nebola súčasťou novej bezpečnostnej architektúry v Európe. To je úloha krajín ako Slovensko, Vyšehradská štvorka, ktoré si musia definovať svoje národnoštátne a zahraničnopolitické záujmy.“
Aká bude obnova Ukrajiny?
Diskusia sa následne presunula k povojnovej obnove Ukrajiny, kde sa už v súčasnosti formujú dohody medzi veľkými medzinárodnými hráčmi. Kmec upozornil, že Ukrajina sa ocitá v nevýhodnej pozícii, keďže niektoré krajiny vnímajú vojenskú pomoc ako investíciu, ktorú si budú chcieť v budúcnosti vybrať. „Dochádza k situácii, kde dar sa stáva pôžičkou a určitým záväzkom danej krajiny splácať tú pôžičku niekoľkonásobne. Ukrajinci sú v tomto veľmi zlej pozícii.“
Slovensko však môže mať v procese obnovy Ukrajiny významnú úlohu. Kmec spomenul, že vláda aktívne rozvíja cezhraničnú spoluprácu v oblasti infraštruktúry. „Rozbehli sa niektoré strategické projekty na podporu železničného prepojenia, dopravnej infraštruktúry, hraničných priechodov a elektrifikácie existujúcich sietí a ich modernizácie.“
Čerpanie eurofondov a plán obnovy
V závere relácie sa moderátor s podpredsedom vlády venovali aj téme eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti. Kmec tvrdí, že Slovensko patrí medzi najúspešnejšie krajiny v čerpaní týchto zdrojov. „Pokračujeme úspešne v napĺňaní míľnikov cieľov, získavame peniaze v rámci žiadostí o platbu a veľmi úspešne sa rozvíja implementácia tých projektov. Veľmi často chodím po Slovensku otvárať nové materské školy, základné školy, domovy sociálnych služieb. Nemocnice sa veľmi dobre vyvíjajú.“
Na druhej strane čerpanie klasických eurofondov zatiaľ zaostáva. „Pričom klasické eurofondy, program Slovensko práve nabieha na tú implementačnú fázu. Tam je princíp N plus 3, takže čerpanie je povolené až do roku 2030. Pevne verím, že tento rok bude veľmi intenzívny aj na navyšovanie tých percent, čo sa týka realizácie viacerých projektov.“
Strategické výzvy pre Slovensko
Slovensko sa v súčasnosti nachádza v zložitej situácii. Na jednej strane je potrebné udržať si dôveryhodnosť v medzinárodných štruktúrach, na druhej strane narastajú vnútropolitické rozpory ohľadom postojov k Ukrajine.
Podľa Petra Kmeca je dôležité, aby Slovensko aktívne definovalo svoje národné záujmy a posilňovalo regionálne partnerstvá. „Vyšehradská štvorka je dôležitá. Ak sa premiéri nevedia baviť, nech sa stretnú prezidenti,“ dodal v relácii.
